bargylus
TASR , 07. okt 2014

Islamský štát ohrozuje tradičné vinárstvo v Sýrii a Libanone

Občianska vojna v Sýrii a rozpínavosť extrémistickej organizácie Islamský štát (IS) a ďalších džihádistických skupín komplikujú v tejto blízkovýchodnej krajine okrem bežného života ľudí aj zber úrody hrozna a výrobu vína.

Píše o tom dnes vo svojej reportáži agentúra AP. Majiteľmi vinárstiev v Sýrii a Libanone sú tradične najmä kresťania; moslimom totiž ich viera zakazuje výrobu a požívanie alkoholu. Jednou z rodín, ktorá sa výrobe vína už roky venuje, sú Saadovci z Libanonu. Sandro Saade žije v Libanone a vo svojej kancelárii v Bejrúte veľmi starostlivo ochutnáva bobuľky hrozna odrody Merlot, ktoré si dal doviezť zo stovky kilometrov vzdialenej vinice vo vojnou zachvátenej Sýrii, aby zistil, či sú dostatočne sladké na zber.

Vinohrady Domaine de Bargylus sa nachádzajú v oblasti Stredomoria, kde sa hrozno pestuje od antiky, keď boli oberačky sprevádzané bakchanáliami: tie by teraz islamistov priam pobúrili. Sandro Saade je však teraz bez ohľadu na vyhrážky islamistických extrémistov odhodlaný v tradícii pokračovať a vyrábať víno svetovej úrovne a pomôcť tak – napriek desiatkam rokov vojnových konfliktov – zachovať povestný kozmopolitizmus Levanty.

Pre rodiny ako Saadovci totiž výroba hrozna nie je len biznisom, ale aj prihlásením sa k svojim koreňom v oblasti, kde vzrastá nepriateľstvo voči kresťanom a ďalším menšinám. „Veľmi nás to baví a neprestaneme s tým. Budeme to robiť, kým sa bude dať, “ uviedol Saade a spresnil, že jeho cieľom nie je len vyrábať víno, ale udržať aj jeho vysokú kvalitu. Podľa jedného odborného článku z roku 2012 enológov výnimočne zaujalo červené víno z domény Bargylus z roku 2007, v ktorom boli v harmónii zastúpené odrody Syrah, Cabernet Sauvignon a Merlot. Saade priznáva, že prekvapovanie Európanov kvalitou jeho vína je súčasťou jeho obchodnej stratégie. „Najprv sa uškŕňajú, ale potom je to pre nich veľké prekvapenie,“ vysvetlil.

Saadova vinica sa nachádza v relatívne bezpečnej časti Sýrie kontrolovanej vládou prezidenta Bašára Asada, ktorá alkohol toleruje. Z času na čas však aj do jeho vinice dopadne delostreleckých granát – tak ako v júni, keď mu výbuch zničil 15 koreňov odrody Chardonnay. Preprava hrozna z vinice na spracovanie je ďalším problémom, ktorý musia Saadovci riešiť. Ako dobre situovanému podnikateľovi Saadovi stále hrozí, že sa počas cesty medzi Libanonom a Sýriou stane obeťou únosu zo strany islamistov alebo iných radikálov. Hrozno mu preto dovážajú taxikári, ktorí sa však z času na čas musia aj s nákladom vrátiť späť, ak vojaci pohraničný priechod zatvoria.

Extrémisti z IS sú síce ešte ďaleko od Saadových viníc, ale islamisti napojení na sieť al-Káida sú relatívne blízko – aj preto vinár svoju produkciu odváža do skladov v Belgicku. Pestovanie hrozna a výroba vína v Libanone sa koncentruje v údolí Bikáa, kde sa nachádzajú povestné sýrske hory a ktoré je dlhý čas baštou šiitského hnutia Hizballáh. Nedávno sa táto oblasť stala aj domovom desiatok tisíc sýrskych utečencov, ktorí opustili svoju vlasť zmietajúcu sa v občianskej vojne.

Napríklad vo vinici Chateau Kefraya, vzdialenej len niekoľko kilometrov od hraníc so Sýriou, väčšinu oberačiek hrozna odrody Syrah tvoria utečenky z východosýrskeho mesta Rakka, ktoré je teraz de facto hlavným mesto kalifátu vyhláseného Islamským štátom. V kalifáte sa pitie alkoholu trestá sto ranami. Vďaka práci vo vinici „moje deti prežijú,“ uviedla pre Reuters 21-ročná žena, matka dvoch detí, ktorá – ak naoberá 16 debničiek hrozna – zarobí štyri doláre denne. Aj keď sa zdá, že vojna je stále veľmi blízko, dozorca vo vinici Chateau Kefraya, 53-ročný Nabhan, tvrdí, že „takto je to stále, odkedy som sa narodil„, a začne s dlhým zoznamom konfliktov, ktoré sa počas jeho života prehnali týmto bukolickým regiónom. Iní ľudia v tejto časti Libanonu však žijú v strachu. „Ktovie, kto bude ďalší,“ pýta sa Fabrice Guiberteau, Francúz, ktorý v Libanone roky žije a pracuje ako technickým riaditeľom vo vinici Chateau Kefraya. Situácia v Libanone je podľa neho dramatická.

foto zdroj: http://www.theatlantic.com/

Najčítanejšie články »