JZ , 08. feb 2016

Klimatické zmeny očami vína (1. časť)

Vo viacerých kútoch sveta rezonuje strach z budúcej produkcie a kvality hrozna. Klimatické zmeny a s nimi spojené výkyvy teplôt a suchá ohrozujú aj známe vinárske regióny ako Napa, Barossa, Stellenbosch či Tokaj.

V roku 2012 uzrela svetlo sveta rozsiahlia štúdia o klimatických zmenách a ich dopadoch na vinárstvo a pestovanie viniča. Táto štúdia predpovedala zmeny v rámci vinárskych regiónov do roku 2050. Vykreslila negatívnu budúcnosť pre niektoré oblasti, kde bude už onedlho pestovanie tradičných odrôd hrozna veľmi zložité. Naopak, je predpoklad, že v severnejších regiónoch, v ktorých vinárstvo nemá mimoriadnu tradíciu sa bude hroznu dariť. Ako bude teda vinárska mapa vyzerať o niekoľko desaťročí?

Ohrozené oblasti

Začnime v Európe. Európska únia je v súčasnosti najväčším producentom vína na svete. Krajiny ako Španielsko (najmä regióny Rioja a Douro), Francúzsko (hlavne Bordeaux a Burgundsko), Taliansko a všeobecne oblasti nachádzajúce sa na juhu Európy sú pochopiteľne najviac ohrozené suchom a teplom, ktoré globálne zmeny klímy v budúcnosti prinesú. Autori knihy „Threats to wine. The challenges of climate change“ uvádzajú tiež ako jeden z regiónov v ktorých je budúca produkcia ohrozená aj Tokaj na hraniciach Maďarska a Slovenska. Vedci odhadujú, že závažné zníženie produkcie nastane v horizonte najbližších 20 rokov.

Vinári budú nútení čeliť otázkam ako sofistikované zavlažovanie alebo výber odrôd, ktoré sú lepšie odolné voči suchu. Oblasti, ktoré sú teraz typické pestovaním napríklad Merlotu sa v budúcnosti budú musieť preorientovať na iné odrody. Viaceré biele vína, povestné svojou sviežosťou a jemnosťou, sa stanú krémové a kvetinové. Červené vína so strednou štruktúrou sa zasa postupne menia na koncentrované a plné ovocné bomby.

Dobrým príkladom oblasti, kde bola posledná oberačka malou skepsou je symbol Francúzska, oblasť Beaujolais v stredovýchodnej časti krajiny. Ročník 2015 bol pre tento región prelomový z hľadiska sucha a tepla. Hrozno síce dosiahlo potrebnú kvalitu, no oberačky začali podstatne skôr a výnos hrozna bol podstatne menší.

Pozitívne klimatické zmeny

Klimatické zmeny však ani zďaleka nemožno vnímať iba negatívne. Tie totiž hrajú do karát napríklad britským vinárom, pre ktorých bol rok 2015 veľmi úspešný. O britských vínach bolo vo svete počuť najmä v spojitosti s ich kvalitnými a oceňovanými šumivými. Tie pokrývajú v súčasnosti viac ako polovicu britskej produkcie. Otepľovanie sa na Britských ostrovoch prejavuje letami a jeseňami s podstatne vyššími priemernými teplotami, čo je pre dozrievanie hrozna kľúčové. Collette O’Learyová z vinárstva Bluebell tvrdí, že „stúpanie teplôt bude pomáhať rovnako nešumivým vínam najlepšej kvality, vrátane červených“. Britský vinársky priemysel je aj vďaka priaznivejšej klíme v súčasnosti v rozkvete a zdá sa, že pri tomto trende zostane aj v budúcnosti. Okrem úspešných oblastí v Británii sa vinárstvu začína dariť aj v mnohých nových vinárskych regiónoch v Dánsku, Nemecku alebo Švédsku.

Napriek tomu, že Švédsko ani zďaleka nie je krajinou, ktorú by ste si mohli spájať s vínom, vinársky priemysel tam vďaka klimatickým zmenám pomaly dospieva. V minulosti zažívali teplejší september len zriedka, dnes je to skôr zvykom. Hakan Hansson, výkonný riaditeľ vinárstva Hallakra Vineyards tvrdí, že „oberačky tu začínajú aj o 5-6 týždňov skôr ako v minulosti“. Pohľad na vinice v južnom Švédsku môže pripomínať napríklad Mosel alebo Languedoc a vinárska kultúra tu prechádza z dôchodcovského hobby do malej komerčnej reality. Podľa sommeliera Karal Sjöstroma, je  Švédsko niečo ako Anglicko pred 15 rokmi.

Aj keď sú klimatické zmeny vnímané pozitívne, Švédske vinárstvo má pred sebou samozrejme dlhú cestu. V ceste mu stojí niekoľko problémov od nedostatku skúseností a neochoty do tohto biznisu investovať, až po striktné švédske zákony týkajúce sa alkoholu. Vinárstva napríklad nesmú predávať vína samostatne, čo v praxi znamená, že ak prídete ochutnať víno na švédsky vidiek a to vám zachutí, fľašu si kúpiť nemôžete. Švédske vinárstva sa preto snažia propagovať tak, že si otvárajú vlastné reštaurácie alebo organizujú ochutnávky spojené s cykloturistikou. Vinári musia postupne tiež prísť na to, ktoré odrody budú pre nové oblasti južného Švédska najvhodnejšie.

V druhej časti článku sa pozrieme na to, ako sa zmeny klímy prejavia v Austrálii či Južnej Amerike >

Zdroje: ČTK, EURACTIV, THE GUARDIAN, REUTERS, BLOOMBERG, WINEFOLLY

Najčítanejšie články »