JZ , 10. feb 2016

Klimatické zmeny očami vína (2. časť)

Zmeny klímy sa v nasledujúcich desaťročiach prejavia na všetkých kontinentoch. Negatívnym dopadom sa nevyhnú ani Južná Amerika či Austrália. Akú výhodu však má oproti Španielsku alebo Francúzsku napríklad Čile?

Prvú časť tohto článku si môžete prečítať tu >

Tvar krajiny ako výhoda

Problém s vysokými teplotami a suchom bude v budúcnosti viditeľný napríklad v argentínskej Mendoze, ktorá je už teraz odkázaná na pravidelné zavlažovanie viníc. V Čile nastáva trend posunu do južnejších oblastí, ktoré boli kedysi na pestovanie viniča chladné. Produkcia vín v Čile sa za posledných 15 rokov zdvojnásobila a vyrábajú sa tam vysoko kvalitné vína odrôd ako Cabernet Sauvignon, Carmenere, Chardonnay či Sauvignon Blanc. Vinársky odborník Miguel Torres však varuje, že pre globálne klimatické zmeny bude tento veľmi úspešný sektor čílskeho hospodárstva hľadať odrody odolnejšie voči suchu a vysokým teplotám. Vinársky priekopníci ako Torres už vyvíjajú iniciatívu v skupovaní pozemkov na juhu krajiny. Tu sa ukazuje veľká výhoda oproti Francúzsku, Taliansku a Španielsku. Vinárstvo má možnosť expandovať do južnejších oblastí v ktorých bolo v minulosti príliš zima.

Ako príklad negatívnych zmien klímy zo Severnej Ameriky môže poslúžiť štát Washington, v ktorom túto sezónu úroda Rieslingu klesla z viac ako 50 tisíc ton na 44 tisíc. Postihnuté je v tomto prípade hlavne Ste. Michelle Wine Estates, ktoré vlastní väčšinu viníc vo Washingtone. Odborníci uvádzajú ako hlavnú príčinu zvýšené teploty v roku 2015. Treba tiež povedať, že teplejšie a suchšie počasie môže mať dopad nie len na výnos, ale aj kvalitu a to predovšetkým pri červených odrodách. Hoci zapríčiní vyššiu cukornatosť hrozna, v konečnom dôsledku spôsobí, že taníny v červených vínach nebudú dostatočne vyzreté.

Suchá striedajú povodne

Teplo a sucho nie sú jedinými sprievodnými javmi klimatických zmien. Výrazné sú v tomto zmysle aj iné extrémne výkyvy počasia, ako silné dažde. Vedci tvrdia, že počasie sa stáva čoraz viac nepredvídateľné. Austrálske vinárstvo v roku 2015 zažilo oba druhy extrémov. Jedna časť krajiny bojovala s extrémnym suchom a s tým súvisiacimi požiarmi, zatiaľ čo úrodu v inej časti tejto krajiny sužovali silné dažde (s tým súvisiace choroby). Neil McGuigan, výkonný riaditeľ Australian Vintage Ltd a jeden z najväčších producentov vína v oblasti Hunter Valley vyjadril obavy, že „pre choroby, ktoré tieto dažde spôsobujú nebudú môcť v budúcnosti hrozno ani oberať“. Naopak vinári v západných oblastiach prichádzajú pre požiare o vinice alebo ich úrodu znehodnotí dym a popol. Vedci z CSIRO uvádzajú, že v najvýznamnejších austrálskych regiónoch sa do roku 2030 môže priemerná teplota zvýšiť až o 1,7 stupňa.

Zdroje: ČTK, EURACTIV, THE GUARDIAN, REUTERS, WINEFOLLY, WINEBUSINESS

Najčítanejšie články »