Štefan Rachela , 06. aug 2008

Obracanie pod kamenicou

V sobotu 27. januára sme išli osláviť na Žabiu horu Obrátenie Pavla, ktoré pripadlo na piatok predtým. Neznabohom načim vysvetliť, že vtedy sa z prenasledovateľa kresťanov Šavla stal šíriteľ kresťanstva svätý Pavol.

Aj keď luteráni svätých neoslavujú, prispôsobili sa. Mali sme oslavovať Dionýzosa, gréckeho boha vína a bujarej veselosti, ale keďže Phamr. Pavel Mráz „suší“ jeho drevenú plastiku doma, v Bátovciach, ostali sme pri svätom Pavlovi.

Sedíme pri salajúcom kozube v Tuhárskych hajloku ako v orlom hniezde, Bátovskú kotlinu vidíme pod sebou ako na dlani.  

Konečne sme si pripomenuli, ako vyzerá ozajstná zimná idylka. Celá Bátovská kotlina spí pod bielou perinou. V jej strede hrdo čnie bátovská luteránska bazilika a vedľa nej sa krčí katolícky kostol. A nad západným obzorom „keďja“ Muhi – atómová katedrála.  

Nad nami je už len kamenica. Kamenica je pozdĺžna hrobľa kamenia alebo múr z kamenia vyneseného z vinice tvoriaca medze starých vinohradov. Voľakedy sa totiž hrozno pestovalo iba na strmých kamenitých svahoch, ktoré sa nedali využiť na pestovanie ničoho iného. Starí Jabloňovčania museli doslova vyrvať prírode každú piaď vinohradu. Ale hrozno sa tu urodí vynikajúce.  

Ktovie, či tadiaľto chodieval mladý medik Matej Bencúr, neskorší spisovateľ a lekár Martin Kukučín od jabloňovského farára Juraja Slávika za svojou Ilonkou do Bátoviec alebo na „podkonický bál“.  

Ako tu tolerantne vysedúvame a popíjame – katolíci, luteráni i ateisti, iste by z nás mali radosť aj evanjelický farár Juraj Slávik a katolícky farár Andrej Kmeť čo v Jabloňovciach pod tolerančnou lipou vysedúvali a dišputy viedli. Politiku rozumne vynechávame, o tej sa zásadne nerozprávame. Nech sa tí hore hryzú ako psi, však sú za to dobre platení. Éj, ale sú strašne hluční títo Bátovčaňje. (Vždy som bol presvedčení, že najhlučnejší sú Kozárovčaňje, ale mýlil som sa.)  

Na Obráteňje Pavla je najlepšie dať si Bátovskje obráťeňje maťeráke a po každom z nich obrátiť do seba pohár vína výnimočného ročníka 2006. Samozrejme, že nie naraz, ale iba po dúškoch.  

Slnko bolo ešte na výšku dobrého chlapa nad tehlianským hájom (v lete zapadá nad prandorfskou horou), keď sme sa rozchádzali. Medveď sa kdesi v brlohu pod Jabloňovským Roháčom obrátil na druhú stranu a magister Palika sa obrátili doma na posteli na druhú stranu. A táto čudná zima sa prekotila do druhej polovice.

Najčítanejšie články »