Jozef Sedlák , 30. júna 2016

Golguz vrátil Hlohovcu vinársku hrdosť

Slovenská vinárska scéna je v pohybe. Jej dynamiku neurčujú len známe vinárske spoločnosti, ale objavujú sa noví príťažliví hráči. Vinárstvom roka 2015 sa stal Golguz Hlohovec, ktorý svojimi vínami upriamil pozornosť na Váh a ním obmývaný Považský Inovec ako územie s európskym vinárskym potenciálom.

Golguz vrátil mestu jeho hrdosť, emancipoval ho nielen vinohradnícky a vinársky, ale aj občiansky. Hlohovské vína totiž súčasne s národným majstrovským titulom bodovali aj na medzinárodnej scéne. Zažiarili na veľkých svetových vinárskych konkurzoch – AWC Viena,  Vinalies Internationales Paris, Bacchus Madrid, či na druhej strane Atlantiku na Finger Lakes Rochester s rozmaznanými milovníkmi vína kozmopolitného New Yorku.

Golguz je naozaj veľkým emancipačným vínom a nielen Hlohovčanov, ale Slovákov vôbec. Veď kto vie, že keď sa na úsvite rodiacej sa I. československej republiky podpisovala Pittsburská dohoda, do pohárov nalial jeden z jej signátorov, Pavol Šiška, inak dekan na hlohovskej fare, znamenitý fraštacký Modrý Portugal.

Šiška bol veľkým znalcom hlohovského vinohradníckeho chotára. Poznal každé úbočie a zákutie vysadené viničom v okolí mesta. Na margo špičkovej polohy Šomode riekol, že je datus, kým Blanáre sú plantate. Tak ako platí v Bordeaux kvalifikácia honov grand cru claseé, ktorú za čias Napoleóna III. urobili tamojší obchodníci s vínom, tak platia dodnes aj poznatky dekana Šišku o hlohovskom terroiri.

Iní ako ostatní

Slovensko má nepreberné množstvo príbehov svojich veľkých vín. Na mnohé z nich sme zabudli v krútňave búrlivého 20. storočia, ktoré mimochodom prinieslo veľké vzostupy, ale aj pády hlohovského vína. Jeho neodmysliteľnou postavou bol Ferdinand  Fussmann. Tento všestranne nadaný podnikateľ prišiel na Slovensko zo slovinského Mariboru.

Medzi Bojničkami a Dvorníkmi založil v dvadsiatych rokoch minulého storočia vinohradníctvo Pannonia. Fussmann bol človek s fantáziou. V názve Pannonia akoby sa odvolával na Rimanov milujúcich víno a ich dunajskú provinciu a možno aj misiu cisára Marka Aurélia, ktorého légie tiahli hore prúdom Váhu.

Na dvoch úbočiach Pannonie zaliatych slnkom sa rozprestierajú vinohrady na 230 hektároch. Taličmany žičia bielym muštovým odrodám  a Veľký háj modrým. Dnes je majiteľom Pannonie spoločnosť Food Farm, ktorá sa vracia k Fussmanovmu odkazu: produkovať kvalitné, osobité vína s pečaťou jedinečného terroiru. Ich symbolom je značka Golguz – starý slovanský názov Hlohovca.

Formálne patrí vinárstvo Golguz do Malokarpatskej vinohradníckej oblasti. Hlohovčanom sa toto administratívne začlenenie nepáči. Malokarpatské vinohrady majú odlišnú geologickú minulosť a podložie ako hlohovské.

,,Naša geografia, vidno to už z mapy, alebo aj z úbočí vinohradov, pätu ktorých obteká Váh, je iná ako poloha protiľahlých malokarpatských viníc,“ poukazuje na rozdiel Miroslav Hrnčár hlavný vinohradník vinárstva Golguz. Je to naozaj rieka, ktorá okrem iných prírodných faktorov tvorí špecifickú  mikroklímu hlohovských viníc. Na jar napríklad chráni teplá žila Váhu svojim dychom vinohrady pred mrázikmi.

vino-golguz

Na ochutnávke v pivnici

Pôdy, v ktorých korení vinič, sú bohaté na vápnik aj draslík a kúpu sa v hojnosti slnka. Ročne na vinič svieti slnko 2200 hodín. To stačí na výdatnú akumuláciu cukru v bobuliach ako aj na ich dokonalé vyfarbenie.

Minerálne bohatá pôda obdaruje víno živými a sviežimi kyselinami. Vína z Pannonie sú plné, bohato štruktúrované, teľnaté a pritom svieže, vďaka kyselinám majú chrbticu a pevný charakter. Nuž je to viac než výstižná charakteristika z úst vinohradníka Miroslava Hrnčára.

Renesancia klasiky

Aké vína dorába Golguz? Odrodová skladba je mimoriadne bohatá – ponúka dovedna 27 odrôd. Je to obraz nedávnej slovenskej vinohradníckej minulosti, dobovej módy a trendov i prekvapujúcich možností územia. V Hlohovci si naozaj možno vybrať víno podľa svojej chuti, ale ako všade inde aj tu sa zužuje reprezentačný výber.

K typickým predstaviteľom značky Golguz v prívlastkových vínach patrí Rulandské biele – Pinot blanc. Toto slávne burgundské víno má svoje zastúpenie aj v podobe Pinot gris a pravdaže aj v modrej verzii ako Pinot noir, teda Rulandské modré.

,,Pokiaľ ide o naše Rulandské biele, vyznačujú sa zlatisto-sýtou farbou, víno má iskru a je svieže,“ charakterizuje víno Marek Kovár, hlavný technológ Golguzu. Jeho kolega Hrnčár  dopĺňa, že víno ponúka  široký rozsah tónov  od ovocných, najmä citrusových s chuťou grepu až po lieskový oriešok, sladkú figu až po pečený chlebík. Za touto metarmorfózou je vlastnosť odrody. terroir, ale aj skvelý súlad medzi prácou vinohradníka a vinára, keď prvý ako skvelý znalec matky prírody dorobí bobuľu s obrovským chuťovým a aromatickým potenciálom a druhý s citom umelca premení mušt na víno s neuveriteľným rozsahom vôní a chutí.

Hlohovčania sa zaradili do prúdu tých slovenských vinárov, ktorí primali súčasného slovenského milovníka vína, aby si začal všímať krásu pôvodných, nedávno ešte zatracovaných odrodových vín. Renesancia prežívajú rizlingy vlašské aj rýnske, a spolu s nimi veltlínske zelené a spomedzi červených možno hovoriť o comebacku Frankovky modrej.

Vlašák v hlohovskom podaní je skvelé pitné víno, prvý pohár si pýta druhý dúšok a po ňom prichádza chuť okúsiť víno opäť a opäť. Je to víno do tanca a na dlhšie posedenie. Také my Slováci máme radi, je to víno vyjadrujúce náš temperament. Nie je to krásny postreh Miroslava Hrnčára?

Frankovka patrila spolu s Portugalom modrým a Svätovavrineckým k typickým červeným vínam 20. storočia. Dnes z tejto trojice si do budúcnosti uchovala najväčší potenciál atraktívneho vína práve frankovka. Globálne oteplenie žičí nielen jej aj ostatným modrým odrodám. Ich bobule lepšie vyzrievajú a poskytujú kvalitnejší mušt.

Mikrooxidáciou v dubových sudoch  vína dozrievajú do prv nevídanej krásy, v hlohovskej pivnici je k dispozícii aj batéria barikových sudov umožňujúca vďaka ním spoznať novú podobu červených vín. Doba, technológie a rastúca skúsenosť porodili červené vína, ktoré nie sú tvrdé a drsné ako ich predchodcovia, ale sú mäkké, ovocnejšie, presne také po akých túži súčasný spotrebiteľ. Lebo ľudský vkus nestojí, vyvíja sa s dobou, precizuje, hľadá novú definíciu krásna, čo rozozvučí naše zmysly.

A pokiaľ ide o hlohovskú frankovku, nuž tá zaujme svojou krásnou rubínovou farbou, aromatikou dubového drievka a ľahučkou chuťou škorice.

Slovensko v posledných rokoch zažiarilo ružovými vínami. Rosé je silnou zbraňou aj v Golguze – Cabernet Sauvignon rosé získal zlato tejto jari na Bacchude v Madride aj v Fingers Lake v USA. Víno očarilo jahodovo-egrešovou vôňou s náznakmi arómy červených bobúľ ríbezlí. Je veľmi šťavnaté  – výborný spoločník na príjemné osvieženie prichádzajúcich letných večerov.

Kódom vína je jeho rodisko

Vinárstvo roka 2015,  desať vín v Národnom salóne vín a množstvo ocenení zo sveta, ktoré získalo vinárstvo Golguz nie je náhodným výsledkom. Vlani ročné tržby vinárstva stúpli o 200 tisíc eur v medziročnom porovnaní. To  je najlepší dôkaz hovoriac o popularite hlohovských vín.

,,Ak sú medaily potvrdené rastúcimi príjmami svedčí to, o tom, že naša práca má zmysel, že naše vína slovenskí spotrebitelia poznajú a žiadajú si ich,“ zhrnul snaženie svojich kolegov Dušan Danko, ktorý v rámci Farm foodu režíruje vinársku stratégiu značky Golguz.

Hlohovská spoločnosť ročne predáva 150-tisíc fliaš. Jej klientmi sú reštaurácie a vinotéky. Dopyt je jednak po prívlastkových vínach, ale aj po akostných a tiež sudových. ,,Ponúkame poctivé čisté víno narodené v našich vinohradoch, je to produkt pôvodný a ľudia na to prišli,“ vraví Dušan Danko. Tá veta je veľavravná najmä v kontexte ponuky konkurenčných stolových vín, ktoré sa často iba za slovenské vydávajú.

V Golguze chcú posilniť aspekt originality územia budovaním hlohovsko-šintavskej apelácie. Tá si zakladá príslušnosti vína k regiónu, dominantou ktorého sú dva nenapodobiteľné prírodné prvky formujúce povahu vína – sú to Váh, Považský Inovec a vŕšky tiahnuce sa k Šintave.

Každý z nás odkiaľsi pochádza. Aj víno.  Vinohradnícke územie aj ľudia, čo ho spravujú majú vpísanú vo svojom dedičnom kóde nenapodobiteľnú DNA, a práv tento je na víne zaujímavý a treba ho postaviť ako jasný rozlišovací znak vína. Túžime piť vína nie uniformné, ale originálne. A Golguz sa takýmito vínami prezentuje.

Najčítanejšie články »