MUDr. Martin Mráz , 17. apr 2004

In vino sanitas?

HISTÓRIA Konzumácia vína a jeho pozitívne vlastnosti zaujímajú ľudstvo už od nepamäti. Prvé správy o priaznivých účinkoch vína na zdravie nachádzame už v starovekých spisoch Paracelsa, Plínia a Galéna. Hippokrates (459-377 n.l.)

HISTÓRIA
Konzumácia vína a jeho pozitívne vlastnosti zaujímajú ľudstvo už od nepamäti. Prvé správy o priaznivých účinkoch vína na zdravie nachádzame už v starovekých spisoch Paracelsa, Plínia a Galéna. Hippokrates (459-377 n.l.) hovorí o aplikácii vína ako prostriedku zlepšujúcom náladu, tlmiacom bolesť a podporujúcom močenie. Z tohto obdobia je známy i priaznivý efekt vína na hojenie rán a jeho dezinfekčný účinok v tráviacom trakte. Sám Cézar odporúčal konzumáciu vína, spoločne s jedlom, aby tak chránil svojich vojakov pred tráviacimi infekciami. Na povrch sa však dostala i druhá strana mince – problém alkoholizmu. Už egyptský faraón Ramzes II. si sťažoval na vysokú konzumáciu alkoholu v populácii. Slávny lekár arabského sveta Avicena (980-1032 n.l.) dokonca veril tomu, že je zdraviu prospešné občas sa dvakrát opiť. Nech je to už tak či onak, víno malo od nepamäti svojich bohov a jeho priaznivé účinky vychvaľovali lekári, filozofovia či mnísi. …a na dôvažok, komu môžeme vlastne vďačiť za to, že objavil víno ako nápoj? Bola to pravdepodobne milenka perzského kráľa Jamshee-eda, ktorá trpela neznesiteľnou migrénou a nespavosťou a chcela preto zo zúfalstva spáchať samovraždu vypitím skvasených zbytkov hroznovej šťavy. Smrti sa ale nedočkala – namiesto nej sa jej podstatne zlepšila migréna i spanie a samotný panovník prehlásil skvasenú hroznovú šťavu za kráľovský nápoj. Žeby opäť raz iba obmena známeho ´cherchez la femme´?…

FRANCÚZSKY PARADOX
Keď v novembri roku 1991 začala americká televízna stanica CBS vysielať nový seriál pravidelných diskusných relácií ´60 minutes´ na tému zdravá výživa, moderátor Morley Safer pozdvihol pohár červeného vína a vyhlásil, že dôvod malého počtu srdcových infarktov vo Francúzsku možno spočíva práve v obsahu takéhoto pohára. Informácie, ktoré vo vysielaní CBS odzneli, divákov priam zelektrizovali a Američania sa touto témou odvtedy zaoberajú neustále. Čo je však najdôležitejšie, relácia celkom zvrátila dovtedajší priebeh diskusií o víne. Z nebezpečnej drogy sa v krátkom čase stal liek proti srdcovému infarktu. Diskusia zachvátila i európsku verejnosť, na scénu vystúpili vedci, príslušníci vinárskej lobby i politici angažovaní v oblasti zdravia a zdravotníctva. Začalo sa oficiálne hlásať, že piť víno s mierou patrí k zdravému spôsobu života. Platí to najmä o červených vínach.
Podľa štatistiky je konzumácia červeného vína u Francúzov 10-násobne vyššia ako u Američanov, no na 100 Francúzov pripadá až o 30 až 50% srdcových infarktov menej ako na príslušnú skupinu Američanov rovnakého veku a pohlavia. Francúzsky muži pritom fajčia viac ako Američania, menej sa venujú športu a konzumujú približne o 30% viac tukov vo forme masla, syrov, šunky a husacej pečienky. Červené víno však pijú už na obed. Za francúzskym paradoxom ale treba okrem červeného vína vidieť aj ďalšie, skutočne dôležité faktory: výživu, vysokú kvalitu potravín a celkový spôsob života. Zdá sa, že mnoho Francúzov v nijakom prípade nepozná stres. Nuž, a ako je to s Vami?…

VÍNO A MODERNÁ MEDICÍNA
Ukázalo sa, že pravidelné pitie malého množstva vína/alkoholu priaznivo ovplyvňuje niektoré rizikové faktory aterosklerózy, a preto znižuje riziko vzniku srdcového infarktu i úmrtnosť na samotný infarkt. Zdá sa, že tento efekt je dokonca výraznejší u osôb, ktoré infarkt už prekonali ako u doposiaľ zdravých jedincov. Priaznivé účinky vína sa vysvetľujú predovšetkým zvýšením hladiny dobrého – HDL cholesterolu a znížením hladiny fibrinogénu – látky zúčastňujúcej sa na zrážaní krvi. Stále sa diskutuje o úlohe antioxidantov vo víne, predovšetkým červenom, pretože samotné antioxidanty bez alkoholu majú na zníženie úmrtnosti na infarkt len malý alebo žiaden vplyv. Všeobecne prijímaný je však pozitívny vplyv červených vín, predovšetkým odrôd s vysokým obsahom trieslovín, ktoré sú spracované v bariku na zdravie. Priaznivý je i efekt miernej konzumácie alkoholu na psychiku.
Zvláštnosťou je, že pozitívny efekt pravidelnej miernej konzumácie alkoholu/vína na výskyt srdcového infarktu i na úmrtnosť naň je výrazný predovšetkým u mužov a ženy z neho takmer vôbec neprofitujú, čo by sa dalo vysvetliť relatívne nízkym rizikom srdcovo-cievnych chorôb u žien pred menopauzou vďaka ochrannému účinku ženských pohlavných hormónov – estrogénov. Ďalším problémom u žien je nižšia optimálna dávka alkoholu v porovnaní s mužmi. Ženy dosiahnu po vypití rovnakého množstva alkoholu ako muži jeho vyššiu koncentráciu v krvi, pretože majú o 70 až 80% nižšiu aktivitu pečeňovej alkoholdehydrogenázy (enzýmu odbúravajúceho alkohol) a vyšší relatívny objem tuku a nižší objem vody v tele. Striedma konzumácia rovnakého množstva alkoholu u muža a ženy je preto pre muža zdraviu prospešná, zatiaľ čo u ženy zvyšuje riziko rozvoja cirhózy pečene a rakoviny prsníka. Zvlášť nebezpečné je i pitie akéhokoľvek množstva alkoholu počas tehotenstva a v období dojčenia, keď môže dojsť k dlhodobému ohrozeniu zdravia dieťaťa, predovšetkým k poškodeniu mozgu. Bez ohľadu na pohlavie sa konzumácia alkoholu neodporúča pri ochoreniach pečene, žalúdočných vredoch, zápaloch pankreasu, niektorých hematologických chorobách a v prípade nádorov ústnej dutiny, hrtana, pažeráka a pečene. Varovným príznakom je i alkoholizmus v rodine, preto pitie alkoholu na prevenciu srdcových infarktov u osôb, ktoré majú v priamom príbuzenstve alkoholika je nevhodné. Takisto užívanie niektorých liekov sa nezlučuje s alkoholom, rovnako ako sa navzájom nesmú kombinovať pitie alkoholu a riadenie motorových vozidiel. Napokon, alkoholizmus je i dobre známou príčinou cirhózy pečene a početných onkologických ochorení.
IN VINO SANITAS (VO VÍNE JE ZDRAVIE)

Čo je to pravidelná konzumácia malého množstva alkoholu? Zodpovedá jej množstvo 20 – 40 g alkoholu denne u muža a 20 – 30 g alkoholu denne u ženy, najlepšie vo forme vína (2 – 4 dcl, resp. 2 – 3 dcl denne). Takýto každodenný príjem alkoholu/vína bráni zhlukovaniu krvných doštičiek a zaisťuje adekvátnu fibrinolytickú aktivitu plazmy zabraňujúcu tvorbe krvných zrazenín, zvyšuje hladinu dobrého – HDL cholesterolu a má celkovo pozitívny antioxidačný efekt (predovšetkým červené barikové vína kvôli vysokému obsahu trieslovín z hrozna i dreva). Muži by na zníženie rizika srdcového infarktu mali začať pravidelne konzumovať malé množstvo alkoholu/vína medzi 20. – 30. rokom života, u žien dokonca stačí začať v menopauze, čo je však nereálne (začínajú rovnako ako muži). U osôb vyššieho veku sa pripúšťa preventívna konzumácia nepatrne vyššieho množstva alkoholu/vína oproti mladším jedincom. Odporúča sa popíjanie vína večer, pričom vzťah konzumácie vína k jedlu nie je doposiaľ uspokojivo vyriešený. Tak či onak, pri jedle či samotné, nikdy nezabudnite na známe: Vždy s mierou!
Na Vaše zdravie!
Autor je vysokoškolským učiteľom na Lekárskej fakulte UPJŠ v Košiciach.

Najčítanejšie články »