Advertorial , 09. mar 2016

Každý vinohradnícky ročník je iný

Každý vinohradnícky ročník je iný a výnimočiný. Vďaka tomu získavame nové skúsenosti, ktoré sa potom v nasledujúcich rokoch snažíme využiť v celoročnej ochrane vinohradov. V každom roku nás môže niečo nové prekvapiť, ale pre skúseného vinohradníka sú to len výzvy, ktoré je potrebné a možné riešiť.

Teraz trochu z nostalgie si pospomínajme na „nezabudnuteľné“ ročníky.

  • 1994
    Intenzívne napadnutie múčnatkou počas troch rokov (1990–1993) následne spôsobilo totálne poškodenie strapcov v nasledujúcom roku – 1994
  • 1995
    Jeden z najproblematickejších rokov – trojitá epidémia (múčnatka, peronospóra, botrytis). Veľmi skoro a nečakane prepukla peronospóra, na viacerých porastoch nezostali ani strapce
  • 2008
    Opäť ročník s veľmi silným napadnutím múčnatkou. Náchylnejšie odrody už na začiatku kvitnutia boli nevídane napadnuté
  • 2010
    Najťažší rok zo všetkých ročníkov (silná trojitá epidémia). Naše motto bolo ”Od kvitnutia ažpo oberačku chrániť zo všetkých síl zachrániteľné!
  • 2014
    V tomto roku nás potrápil kalamitný výskyt siatice oziminovej /Agrotis segetum/. Najskoršie napadnutie múčnatkou v histórii, ale aj veľmi skorá detekcia (pred kvetom) patogéna. Výsledkom bol najsilnejší ročník napadnutia múčnatkou. Navyše na jeseň prišlo extrémne napadnutie botrytídou, bielou hnilobou a Penicíliovou hnilobou. Bohužiaľ máme načo spomínať, ale našťastie už to máme za sebou.

Z ochranárskeho hľadiska musíme byť veľmi ostražití, aby sa tieto ročníky nezopakovali. Keby som sa mal vyjadriť ako majiteľ vinohradu a zároveň firemník k trom hospodársky najvýznamnejším chorobám ako je Peronospóra viniča – Plasmopara viticola, Múčnatka viniča – Erysiphe necator a Pleseň sivá – Botrytis cinerea, tak moje odporúčanie je jednoznačne nepodceňovať ani jednu z nich.

Všetky tri sú rovnako vážne a bohužiaľ ich výskyt je každoročný. Či sa prejavia intenzívnejšie alebo menej intenzívne, istotne sa objavia. V priemere za posledných 26 rokov 2/3 ročníkov boli problematické z pohľadu ochrany viniča. Z toho 48,8 % to bola múčnatka, 30,9 % botrytída a 20,30 % peronospóra. Samozrejme toto je Slovensko vyjadrené v číslach. Oblasti sa rôznia vzhľadom aj na úhrny atmosférických zrážok a nehovoriac aj o tom, že každá oblasť, hon, alebo parcela má rôzne epidemiologické riziko. Citlivosť odrôd, výživa, ekologická rovnováha, indukovaná rezistencia a v neposlednom rade správne a včas vykonané agrochemické zásahy hrajú kľúčovú úlohu v ochrane viniča hroznorodého. Pred tým, ako prejdeme na konkrétne odporúčanie prípravkov na konkrétne choroby, mali by sne si premietnuť predchádzajúci ročník a zhodnotiť výskyt spomínaných patogénov v našich vinohradoch. Toto je veľmi dôležité, aby sme vedeli predpokladať, aký tlak chorôb v budúcom roku môžeme očakávať.

Keď je nám jasná bionómia a dispozičné faktory patogéna, tak ochrana proti nim správne zvolenými prípravkami je podstatne jednoduchšia. Opisovať príznaky teraz nepokladám za potrebné. Skôr sa budem venovať prognóze, priebehu choroby podmienkam vzniku infekcie a odporúčaniu chemických prípravkov. Peronospóra viniča – Plasmopara viticola prezimuje v opadnutom lístí odpočinkovými výtrusmi–oospórami. Bohužiaľ premenlivé počasie na jeseň v r.2015 vo viacerých oblastiach Slovenska vytvorilo ideálne podmienky na vznik aj takzvanej „augustovej formy“ peronospóry. Napadnuté listy popadali na pôdu a vďaka priaznivej, mokrej a výnimočne teplej zime oospory môžu prežiť v dobrej kondícii a už sa nevedia dočkať, kedy budú môcť vyštartovať, aby prebehla prvotná infekcia. Preto v roku 2016 určite bude treba klásť väčší dôraz na ochranu proti peronospóre už od začiatku vegetácie. Na toto ošetrenie vo fáze 3-4 listov by som odporúčal kontaktný prípravok Delan® 700WDG. Ďalšie prípravky od spoločnosti BASF, ako sú Forum® FP, alebo Acrobat® MZ WG by som odporúčal zaradiť pred kvitnutím, alebo ďalej v prípadoch, keď je najintenzívnejší tlak peronospóry. Obidva prípravky obsahujú systémovú účinnú látku dimetomorf, ktorá v každom štádiu vývoja patogénu prerušuje vývin huby. Naša spoločnosť je veľmi hrdá aj na to, že pri tejto účinnej látke riziko vzniku rezistencie zatiaľ nebolo definované

Karta ochrany viniča 2016 

Múčnatka viniča- Erysiphe necator v našich podmienkach prezimuje mycéliom pod šupkami púčikov a to v podobe plodníc (kleistotécií). Napadnutie múčnatkou je pravidelné – každoročne. Vieme, že čím je vyššia intenzita napadnutia listovej plochy múčnatkou, tým je vytvorený väčší počet plodníc. Tieto prezimujú na starom dreve viniča a sú zdrojom primárnej infekcie v budúcom roku. Z plodníc v jarnom období sa za daždivého počasia uvoľňujú askospóry, ktoré najväčšiu intenzitu napadnutia vykazujú už od obdobia pučania po kvitnutie. Epidemický prejav choroby závisí od prvého ochranárskeho zásahu. Je dôležité, aby sme voľbou vhodného prípravku včas zabránili rozvoju patogénu. Vo vinohradoch, kde v predchádzajúcom roku bol silný výskyt múčnatky, by som určite ako prvý postrek (hneď na začiatku pučania) odporúčal prípravok Kumulus® WG v dávke 20 kg/ha. Týmto riešime nielen múčnatku, ale aj roztoče (kučeravosť) a roztočce (plstnatosť). Ďalšie ošetrenie vykonáme podľa potreby s postrekom proti peronospóre, keď má vinič 3-4 listy.

Pestovatelia, ktorí berú do úvahy skutočnosť, že na jeseň sa vytvoril dostatočný počet kleistotécií, čo môže spôsobiť veľmi skorú infekciu múčnatkou, už rátajú, že hneď na začiatku vegetácie bude potrebné aplikovať prípravky s intenzívnym účinkom ako je Vivando® alebo Collis®. Toto je veľmi dôležitý moment, ktorý môže zabrániť prepuknutiu epidémie. Ďalej by som chcel upozorniť na jednu veľmi dôležitú skutočnosť. Zárodky strapcov od kvitnutia, nezávisle od počasia, sú citlivé na múčnatku približne 46 dní. Odporúčam striekať každých 7-10 dní až do zamäkaniu bobúľ.

Pleseň sivá – Botrytis cinerea – je druhá najvážnejšia choroba viniča, ale napriek tomu ju berieme na ľahkú váhu. Za posledných 26 rokov v priemere jednu tretinu poškodení strapcov spôsobila botrytída. Pôvodca prezimuje zvyčajne vo forme podhubia v odumretom pletive, alebo skleróciami na povrchu rôznych častí viniča. Veľmi citlivé je kvitnúce súkvetie, kde sa huba môže ľahko zachytiť a následne preniknúť do mladých bobúľ. Čím dlhšie vinič kvitne a čím pomalšie opadne okvetná čiapočka, tým je väčšia pravdepodobnosť infekcie. Už v tomto štádiu treba zaradiť prípravky protibotrytídové, alebo prípravky s výrazným vedľajším účinkom na botrytídu.

Moje odporúčanie proti tomuto patogénu jehlavne prevencia. Preventívna ochrana proti plesni sivej môže spočívať aj v kvalitnom prevedení zelených prác, čím obmedzíme podmienky na šírenie. Ale bez fungicídnej ochrany sa bohužiaľ nezaobídeme! Fungicídnu ochranu treba rozdeliť do troch etáp. Prvá etapa je hneď po kvitnutí,druhá vo fenofáze uzatvárania strapcov a tretia vo fáze zamäkávania strapcov. Spoločnosť BASF odporúča dva, v praxi osvedčené prípravky, proti plesni sivej – Cantus® a Mythos® 30 SC. So svojim novým mechanizmom účinku je Cantus® v boji proti botrytíde mimoriadne účinný. Som presvedčený a potvrdzujú to aj ohlasy vinohradníkov z praxe, že pestovatelia, ktorí Cantus vyskúšali, ho už nikdy nevynechajú z boja proti botrytíde.

V neposlednom rade ešte chcem upozorniť aj na ďalšie faktory ktorým tiež treba venovať dostatočnú pozornosť, aby chemická ochrana bola čo najefektívnejšia. Sú to správne a včas vykonané agrotechnické opatrenia, spôsob obrábania pôdy, vyrovnaná optimálna výživa, úprava pH /vápnenie/. Myslím si, že výžive treba venovať väčšiu pozornosť, lebo za posledné roky boli naše pôdy veľmi zanedbané. Dobre „najedený“ vinohrad so správnou opaterou dokáže lepšie odolať výzvam patogénov.

Ing. Štefan Šimonka
Špecialista na vinič a ovocie BASF Slovensko

Najčítanejšie články »