FM , 07. mája 2012

Quercus Screwcapcus

Čím je človek mladší, tým menej sa mu chce písať. A hlavne o témach, o ktorých sa popísalo a povedalo veľa. A keďže sme aj my začali robiť vína so „sódovkovým“ uzáverom, je načim sa pustiť do obhajoby.

Na úvod by som len rád poznamenal, že redukcia tejto témy na vec osobného vkusu a nostalgie je škodlivá a navyše aj napriek veľkej popularite, argumentačne okrajová a v diskusii o výhodách a nevýhodách rôznych uzáverov by mala chýbať.

Samozrejme, že estetický marketing  je dôležitý, ale väčšinou sa aj tak týka celkovej adjustáže. Vynímajúc problém TCA, musím na začiatok konštatovať, že všetky typy uzáverov majú v prvom rade iba výhody. Jediné nevýhody sú tie, ktoré vznikajú nevhodnou kombináciou vína a uzáveru. A ako tak nad tým rozmýšľam, aj tieto nevýhody sú vlastne výhodami, ktoré majú za následok geometrický rast rôznorodosti vín.

Vo všeobecnosti však platia určité pravidlá, ktoré slúžia hlavne vinárom, aby vedeli vínu poriadne „ustlať“, aby víno a vinár mohli pokojne spať. Je hrubá hranica medzi „šróbom“ a klasickým korkom, ale tenká medzi vínami, preto je voľba uzáveru o to zložitejšia. Vinár svoje víno pozná, vie ako sa v čase mení a vie, ako sa bude vyvíjať v najbližších rokoch. Vie, ktorá aróma je citlivá a treba ju chrániť, vie ktoré víno spí a treba ho nechať zobudiť. Vie, ktoré víno sa narodilo pre „šrób“ a ktoré pre korok. Svoju predstavu o víne pečatí uzáverom.

Malíkovci tento rok začali niektoré vína pečatiť „šróbami“. Lebo chceme, aby ste vo fľaši ten darček, ktorý sme tam dali. Je jemný, šťavnatý, na jazyku veselý. Vína s cencúľovou príchuťou, ktorá vynikne pri bazálnej teplote topiaceho sa snehuliaka.

S pozdravom Fedor Malík ml.

Najčítanejšie články »