durcova
MM , 23. sep 2014

Ročenka 1000 vín sveta s rekordným zastúpením našich vín

Rozhovor s Ing. Editou Ďurčovou, slovenskou enologičkou, o zaradení 50 slovenských vín do prestížnej ročenky “1000 vins du Monde“.

Po prvý krát sa stalo, že slovenské vína boli zaradené do “1000 vins du Monde ” v tak rekordnom počte. Čo to vlastne je za publikáciu a kto tam vyberá vína?

Je to ročenka – sprievodca najlepšími vínami sveta. Každoročne sa zostavuje na základe výsledkov hodnotenia približne 160-člennej odbornej jury prestížnej medzinárodnej súťaže Vinalies Internationales Paris. Súťaž sa koná pod vysokým patronátom OIV, Medzinárodnej únie enológov a Únie enológov Francúzska. Porotcami sú prevažne enológovia a tiež somelieri, vinárski publicisti a iné uznávané vinárske osobnosti z celého sveta.

Slovensko má v zozname zaradených až 50 vín. Rakúsko 1. Čím to je? Sme naozaj až takí dobrí?

Rakúsko do Paríža neposiela veľa vzoriek, sústredí sa na svoje domáce súťaže. Medzinárodná vinárska verejnosť však považuje túto súťaž za referenčnú. Mnoho vinárov pokladá medailu získanú v Paríži za uznanie kvality svojej produkcie. Podobne reagujú aj obchodníci s vínom a spotrebitelia. Paríž je skrátka etalónom kvality.

Áno, sme dobrí. Za posledné dva roky účasť slovenských vín na tejto súťaži významne vzrástla, možno aj vďaka spoločnej administrácii a organizácii. Podobne stúpol aj počet zúčastnených výrobcov, takže prihlásené vzorky možno pokladať za reprezentatívny prierez úrovne našej produkcie. No nejde len o kvantitu. To, že medaily získa pravidelne 30-40% prihlásených slovenských vín, hovorí za všetko.

Stačí mať kvalitné víno, poslať ho na správnu výstavu a hocikto sa môže dostať do tejto spoločnosti? Alebo je za tým čosi viac?

Správna súťaž asi neexistuje, ale možno existuje určitý nepísaný „rating“. A Vinalies má ten najvyšší práve pre svoju rigoróznosť a vysokú profesionalitu.  Na súťažiach pod patronátom OIV hodnotí svetová degustátorská elita, takže zvyčajne ide o tých istých ľudí s obmenami podľa usporiadateľskej krajiny. Denne sa hodnotí zhruba 40 vín vo viacerých sériách, nikto sa neponáhľa. Zapisujú sa slovné hodnotenia, o vínach sa dlho diskutuje, žiadna chybička prísnej porote neunikne. Ak sa však objaví veľké víno, väčšina degustátorov nemá problém ísť s bodovým hodnotením veľmi vysoko. Na súťaž sa môže prihlásiť každý výrobca vína, ale získať trofej sa len tak hocikomu nepodarí. Víno musí byť skutočne kvalitné.

Boli ste v odbornej porote, keď sa vyberali naše vína. Jedná sa o slepú degustáciu. Avšak, zaujímalo by ma ako reagovali porotcovia, keď sa dozvedeli z akej krajiny vína pochádzaju?

Vždy sa hodnotí anonymne. Nepoznáte pôvod vína ani odrodu hrozna (s výnimkou súťaží, ktoré sú zamerané na konkrétne odrody). Pôvod hodnotených vzoriek sa odhalí vždy až po skončení degustačného dňa. Spočiatku bolo pre mňa zábavné sledovať veľké prekvapenie kolegov, keď sa dozvedeli, že vína, ktoré hodnotili pozitívne, pochádzajú zo Slovenska. Mnohí ani netušili, že naša krajina má vinohrady.

Myslím, že medzníkom bola trofej šampióna kategórie pre ružový Cabernet Sauvignon (Víno Mrva & Stanko) práve v Paríži, na Vinalies 2010, ktorá upriamila pozornosť na našu malú vinársku krajinku. Bola zároveň motiváciou pre ďalších vinárov, aby sa nebáli poslať svoje vína na svetové súťaže. Dnes môžeme povedať, že odvtedy počet medailí a titulov šampiónov neustále pribúda.

Ing. Edita Ďurčová

Ing. Edita Ďurčová

Edita Ďurčová vyštudovala Chemickotechnologickú fakultu SVŠT (dnes STU), odbor  kvasná chémia a bioinžinierstvo. V posledných rokoch sa intenzívne venuje hodnoteniu vín na renomovaných medzinárodných súťažiach.  Je prvou slovenskou enologičkou, ktorá získala prestížne tituly AIWS (Associate Member of the Institute of Wines and Spirits, London) a Weinakademiker.

Získava slovenské víno vo svete meno? Aké charakteristiky sa s ním viažu?

Paradoxne, najčastejším prívlastkom pre slovenské vína je ich nedostupnosť. „Slovenské vína sú skvelé: seversky svieže, lahodné a šťavnaté, s kvetinovou aromatikou a pikantnou kyselinkou. Ale ochutnať ich môžete zvyčajne len vtedy, ak prídete na Slovensko“, to býva najčastejšia charakteristika. Takéto nepriame pozvanie na Slovensko, ktoré by mohlo pomôcť rozvoju vinárskej turistiky, je určite prospešné, no nie každý milovník vína je ochotný za vínom cestovať. Chce si ho kúpiť vo svojej krajine alebo objednať cez internet.

Myslím, že hoci naše vína sa dnes vynikajúco predávajú najmä doma a patria skôr k nedostatkovým než prebytkovým, podpora exportu by sa u nás nemala zanedbávať.

Je naše víno niečím výnimočné oproti iným krajinám?

Každá krajina má výnimočné vína, pretože jedinečnosť miesta pôvodu – terroir – v kombinácii s vhodnou odrodou a miestnym ľudským potenciálom, je niečo, čo sa nedá zreplikovať. Vždy by to bola len napodobenina. Výnimočnosť nášho, slovenského terroir spočíva v mimoriadnej pestrosti pôdnych a klimatických podmienok.

Máme pestrú paletu klasických odrôd, napríklad Veltlín, Vlašák, Tramín, Frankovka, Vavrinec, burgundské či tokajské odrody, ktorým sa u nás výborne darí. Unikátne sú však naše novošľachtence, najmä Devín a Dunaj, ktoré zbierajú ocenenia všade vo svete a tešia sa čoraz väčšej obľube u výrobcov i spotrebiteľov.

Medzi slovenskými a českými, resp. moravskými vinármi existuje zdravá rivalita. Teraz majú Česi v tomto sprievodcovi zaradených 26 vín. My 50. Ktorá krajina je teraz „ďalej“ ?

Takto by som to neformulovala. Už v minuloročnom bedekri 1000 vins du monde bolo 28 vín z Česka a 44 zo Slovenska, hoci česká účasť na parížskej Vinalies 2013 prevyšovala slovenskú a je pravidelne podporovaná Českým vinárskym fondom.. Ako iste viete, slovenskú účasť nepodporuje žiadna organizácia, vinári si všetko hradia sami, určitou pomocou a úsporou nákladov je len spoločná administrácia a doprava vzoriek.

Tento rok boli na tom obe „delegácie“ početnosťou vzoriek zhruba rovnako. Naše vína však boli opäť úspešnejšie a do tohoročného sprievodcu sa tak dostalo všetkých 50 medailistov. Už pri otvorení súťaže organizátori verejne vyzdvihli nárast počtu slovenských vzoriek za posledné dva roky, pričom zmienili sa aj o pozoruhodnej kvalite a významných medailových ziskoch. Možno práve preto žiadne z našich vín pri zostavovaní 1000 vins du monde 2015 nevynechali.

bedeker

Bedeker 1000 vín sveta

Budúci rok sa objaví opäť nových 1000 vín sveta. Je možné presadiť sa  opäť, aj napriek pomerne komplikovanému roku, akým 2014 je?

Ak si prelistujete tohoročného sprievodcu, zistíte, že Slovensko sa presadilo aj vínami starších ročíkov. Určite si aj naša vinárska verejnosť všimla, že posadnutosť mladými vínami s jednoduchou primárnou aromatikou a pomerne krátkym životom, ustupuje do pozadia. Mnohí vinári začali uvádzať na trh červené vína po roku, dvoch i viac rokoch vyzrievania v pivnici. Dokonca ani pri bielych vínach nie je nič výnimočné, ak sa vinár neponáhľa a nechá ich nejaký čas poležať a rozvinúť do krásy. Myslím, že viacerí naši vinohradníci a vinári sú dostatočne skúsení, aby sa s nepriazňou ročníka dokázali popasovať.

Predpokladám, že 2014-ka bude poznamenaná najmä nedostatkom hrozna a teda vína. Verím, že naše biele a rosé budú nádherné, ako obyčajne. Typicky kvetinkovo ovocné s charakterom a štýlom verným chladnému podnebiu. Pokiaľ príde ešte pekná slnečná jeseň, je šanca aj na pekné červené, hoci ho bude asi málo a bude skôr vhodné na pitie ako mladé. Určite sa však môžeme tešiť na zaujímavé prírodne sladké vína.

A ja sa už teraz teším (nielen) na parížske hodnotenie na prelome februára a marca 2015.

Celý zoznam vín zaradených do ročenky nájdete tu.

 

Najčítanejšie články »