TASR , 28. okt 2008

Rozdielne názory na reformu EÚ

Navrhnutú reformu Európskej komisie (EK) na trhu s vínom jednoznačne kritizujú vinohradníci a vinári z tzv. severnejších produkčných krajín EÚ. Svojimi kritériami by zvýhodnila južné krajiny EÚ, ktoré majú problémy umiestniť vlastnú nadprodukciu na domácom trhu a snažia sa expandovať v zahraničí.

Zväz vinohradníkov Slovenska (ZVS) návrh reformy jednoznačne odmietol a považuje ho za neprijateľný. Ako pre TASR uviedol člen poradnej skupiny pre víno pri Generálnom direktoriáte pre poľnohospodárstvo Európskej komisie (DG AGRI) a predseda ZVS Igor Mancel, EK ignorovala diskusiu a zotrvala na pôvodnom stanovisku, ktoré je šité na mieru predovšetkým obchodníkom s vínom. Domnieva sa, že realizácia tohto návrhu by rozvrátila trh s akostnými odrodovými vínami v našom regióne a cenu stolových vín by postavila do závislosti na dodávateľoch zahustených muštov. Opatrenia na zníženie nadvýroby sú negované opatreniami na liberalizáciu obchodu a navrhnuté označovania by viedli k ešte väčšiemu tlaku vín z tretích krajín na slovenský trh.

Vinohradnícka reforma podľa EK by mala umožniť lepšie využívanie rozpočtu pre vinárstvo, ktorý predstavuje 1,3 miliardy eur (39,16 miliardy Sk). Ráta so zastavením všetkých neefektívnych opatrení na podporu trhu, vrátane rozmanitých foriem pomoci pre destiláciu. Zakázané by bolo tiež pridávanie cukru do vína. EK navrhla zavedenie 5-ročného prechodného obdobia, počas ktorého by platili obmedzenia pre výsadbu vinohradov a vinárom, ktorí nie sú schopní konkurovať, by sa umožnilo opustiť trh, pričom by za to dostali odškodné. EK vo svojich plánoch navrhla dobrovoľnú likvidáciu 400.000 hektárov (ha) viníc z celkovej plochy 3,4 milióna ha, no po vlne nesúhlasu znížila plochu, ktorá by sa vyklčovala, na polovicu. Výška odškodného by sa počas tohto 5-ročného obdobia postupne znižovala. Zatiaľ čo v prvom roku by to bolo v priemere 7174 eur/ha (216.124 Sk), v ďalších rokoch by odškodné kleslo už na 2938 eur/ha (88.510 Sk).

„Juhoeurópske štáty majú problémy s umiestnením veľkej nadprodukcie vína na trhu. Nemali by ich riešiť na úkor vyspelých vinohradníckych krajín, akými sú Nemecko, Rakúsko, Maďarsko, Slovinsko a v konečnom dôsledku aj Slovensko,“ uviedol pre TASR prezident Zväzu výrobcov hrozna a vína na Slovensku Ľubomír Vitek. Zväz kritizuje reformu predovšetkým za úmysel zakázať dosládzanie muštov a rmutov cukrom, dovoliť etiketovanie podradných stolových vín odrodovými značkami a odškodňovať vinohradníkov z peňazí eurofondov za vyklčovanie vinohradov. Vitek považuje za nelogický napríklad zákaz dosládzania muštov v slabších ročníkoch, keď na druhej strane reforma povoľuje južným vínam s nedostatkom prírodných kyselín ich úpravu umelými kyselinami.

Niektoré časti návrhu EK na rozsiahlu reformu európskeho trhu s vínom však pozitívne hodnotil predseda združenia Malokarpatská vínna cesta Milan Pavelka. Predovšetkým úmysel EK odškodniť vinohradníkov z eurofondov za vyklčovanie vinohradov. Domnieva sa, že získať až 300.000 Sk (9958 eur) za vyklčovanie jedného hektára neproduktívneho zanedbaného vinohradu je veľmi lákavá ponuka. Navyše, nevyužívaná rovinatá pôda by mohla slúžiť na iné účely. Pavelka je však rozhodne proti tomu, aby sa vinohrady klčovali v produktívnych vinohradníckych oblastiach s dlhodobými tradíciami pestovania viniča.
Slovenská komoditná rada pre víno naopak tvrdí, že návrh reformy spoločnej organizácie trhu s vínom je v tejto podobe pre Slovenskú republiku veľmi nevhodný. Jedine opatrenia na reštrukturalizáciu vinohradov považuje za systémové, pretože napomáhajú skvalitneniu produkcie, jej prispôsobeniu sa požiadavkám trhu a lepšej konkurencieschopnosti.

Návrh EK na reformu európskeho trhu s vínom sa, s výnimkou Talianska, Španielska a Portugalska, stretol s jednoznačným nesúhlasom ostatných vinársky produkčných krajín EÚ. Na čelo krajín, ktoré s návrhom EK nesúhlasia, sa postavilo Nemecko. Taktiež francúzski vinári zásadne odmietajú navrhovanú reformu s vínom. K nesúhlasu sa pripojili predstavitelia vinárskeho odvetvia zo Slovenska, Slovinska, Rakúska, Maďarska a Luxemburska. Šéf rakúskeho spolkového ministerstva poľnohospodárstva Josef Pröll otvorene kritizoval úmysel EK o dobrovoľnom klčovaní vinohradov, predpisy o etiketách a návrh na zákaz prisladzovania vína. Domnieva sa, že vinohradníci za lákavú prémiu vyklčujú toľko vinohradov, že z nich zostane len chabé torzo. Slovenské ministerstvo pôdohospodárstva v rovnakom duchu uviedlo, že návrh reformy je aj pre SR absolútne neprijateľný a je potrebná jeho zmena.

EÚ je najväčším producentom, vývozcom i spotrebiteľom vína na svete, keď sa podieľa 60 % na svetovej produkcii a rovnakým podielom na svetovej konzumácii. V poslednom období je však únia vystavená intenzívnemu dovozu lacnejšieho vína, najmä z USA, Čile, Austrálie či Nového Zélandu. (1 EUR = 30,1260 SKK)

Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona

Najčítanejšie články »