Martin Motáček , 03. mája 2016

Toto sme si naozaj nezaslúžili…

Apríl 2016 pre vinohradníkov bude patriť medzi tie mesiace, na ktoré asi dlhé roky nezabudneme. Svätý Urban, patrón vinohradníkov a vinárov mal plné ruky práce, ale napriek jeho najväčšiemu úsiliu nedokázal všade uchrániť vinohrady pred tvrdými a dlhotrvajúcimi jarnými mrazmi.

Snímka obrazovky 2016-05-03 o 16.27.19

Svoju úlohu si plnil svedomite 60 rokov, ale bláznivý apríl s vysokými teplotami / nad 20 ᵒC /značne pomotal prírodu. Vďaka zmene klimatických podmienok Slovensko zažilo veľmi miernu zimu, ktorá tiež dopomohla skoršiemu a urýchlenému prebudeniu a vývoju vegetácie. To, že troch zmrznutých – Pankrác, Servác a Bonifác každý rok spomíname, je normálne, ale že by mám často ubližovali, sa nedá povedať. Na troch zmrznutých kvôli štandardným klimatickým javom každý rok príde ochladenie, ale predpovedať, do akej miery a do akej výšky sa teplota vzduchu ochladí, je nemožné.

Mená Pankrác, Servác a Bonifác sú viazané ku konkrétnym kalendárnym dátumom v polovici mája. Mrazy, ktoré už tento rok udreli boli už zmrznutí, alebo nás ešte čakajú rušné noci? Ja si myslím a pevne dúfam, že neskoré jarné mrazy už máme za sebou. Však už stačilo, lebo prvé mrazy udreli v Južnoslovenskej a Nitrianskej vinohradníckej oblasti 21. a 25. apríla, keď teplota klesla na -2ᵒC až – 6ᵒC. Potom mrazy pokračovali od 27. do 30. apríla a neobišli už ani Malokarpatskú a Stredoslovenskú vinohradnícku oblasť. Miestami bola nameraná teplota -6ᵒC až – 9ᵒC. Vinohradníci v enormnej snahe zachrániť svoju úrodu, robili všetko, čo bolo v ich silách, až na pokraj fyzického a psychického zrútenia sa. Nakoľko aj ja zo srdca sa cítim vinohradníkom, viem, čo ľudia, ktorí sa snažili zachrániť úrodu, mohli tie noci a dni prežívať . Na záchranu svojich vinohradov sme sa snažili využiť všetky možné metódy, ktoré by mohli zmierniť škody spôsobené mrazmi. Najčastejšie sa zadymovalo pálením pneumatík, alebo mokrej slamy. Snímka obrazovky 2016-05-03 o 16.28.43Menší vinohradníci rozmiešavali vzduch ventilátormi postrekovačov, alebo postrekovali vinice čistou vodou. Ale napriek úsiliu pestovateľov sa škody odhadujú od 30- 70%. Videl som aj také parcely, ktoré boli zasiahnuté až na 100% . Teraz si kladieme otázku: „Bude nejaká úroda, vyženú spiace, vyženú vedľajšie očká?“. Ak aj áno, úrody bude podstatne menej a už nehovoriac o kvalite. Avšak investovať do viníc je aj tak potrebné počas celého roka, aby bolo postarané o zdravotný stav letorastov, ktoré sú základom budúcoročnej úrody. Takéto škody môžu byť pre niektorých pestovateľov likvidačné.

Bohužiaľ, aktuálna téma, ktorú som opísal, je veľmi nevďačná a smutná, a preto ju ani nechcem ďalej rozpitvávať a zbytočne dráždiť. Ja, ako majiteľ vinohradu viem, čo dotknutí vinohradníci teraz pociťujú. Preto chcem touto cestou vyjadriť spolupatričnosť a súcítenie so všetkými vinohradníkmi, ktorí sa do tejto ťažkej situácie dostali.

Ing. Šimonka Štefan, BASF Slovensko

Najčítanejšie články »