Adela Demeková , 06. aug 2008

Trendom je biovíno

Vinársky stánok zo Slovenska by ste na poslednom viedenskom veľtrhu Gast und Vinova hľadali márne. Pravda, potravinári sa prehliadnuť nedali - rozváňalo to tu bryndzou, syrmi, salámami a všakovými dobrotami.

Lenže my sme hľadali víno… Ak sme ho teda nenašli, zastavili sme sa pri bratoch – jeden z príťažlivých produktov, biovíno, vyrába aj Vinselekt Michlovský z Rakvíc na Morave.  Na naše otázky odpovedal marketingový manažér KAMIL PROKEŠ.

*  Svetovým trendom je návrat k prírode, a to aj vo vinárstve. Nie je  výroba biovína veľmi komplikovaná?

– Biovíno je produkt  celého systému ekologického poľnohospodárstva, Povolený je iba jeden postrek za rok, a to nie chemickou látkou, ktorá sa vpíja do rastliny, ale len prípravkom na báze modrej skalice, ktorá chráni  povrch, Nesmie sa chemicky ošetrovať ani tráva vo vinohrade, iba kosiť, nesmú sa používať umelé hnojivá.

* Na ochranu proti škodcom sa zrejme tiež využívajú roztoče,

– Áno, je to známy užitočný roztoč Thyplodromus pyri, ktorý ničí dravce na viniči ako predátor. Potom sa ešte používajú feromónové lapače, ktoré slúžia na zachytenie lietajúcich škodcov a inak len mechanické prostriedky.

·        Aké sú záruky, že sa dodržiavajú všetky postupy?

–          Kontrola ekologického poľnohospodárstva  je tak vo vinici, ako pri spracovaní  vína, Nesmie sa pridávať  iné víno ako toto ekologické, teda. musí sa spracovávať oddelene. Potvrdzuje to napokon  aj ekologické logo.

·        Rozoznajú biovíno someliéri?

–  Možno tí najväčší znalci, ale väčšina ľudí nerozozná biovíno od inak vyrobeného vína. Pravda, niektorí sú zaujatí voči biopotravinám všobecne,. Len  čo sa to dopočujú, už majú obavy, tvrdia, že  biovíno je podozrivé, bez chuti, že si skazia chuť…Inú chuť nášmu vínu však naše odrody.

* Z akých odrôd sa u vás vyrába biovíno?

– Sú to tradičné moravské odrody Malverina, Laurot, Palava , ktoré sú interšpecifické, teda odolné voči plesniam. Preto natoľko nepotrebujú chemickú ochranu  a ani vína nestrácajú na kvalite.

* . ..ale potom sa vína poväčšine dostávajú do antikorových tankov. Neodporuje to filozofii biovína?

– Základom našich vín je riadené kvasenie, potom ich dávame zrieť na pol roka až rok do dubových sudov. Víno to potrebuje, aby sa trochu otvorilo, predýchalo.

* S výrobou biovína sa začalo aj na Slovensku, v akom štádiu sú  u vás?

– Myslím, že aj u nás sú ešte na pomyselnej štartovej čiare. Vo svete sa už stali obľúbenými a vyhľadávanými.

* Zdalo by sa, že vylúčením chemických prostriedkov sa výroba biovína zlacní, ale na druhej strane, roztoče, feromóny, hnoj, ručná práca…

– Práve naopak, značne sa ušetrí na ochrane. Odolné odrody sa získavajú rôznym krížením (teda aspoň jeden rodič musí byť  vysoko odolný), ale stopercentne odolné zase  nie sú. Práve na to stačí ten jeden postrek začiatkom júna, v období pred kvetom viniča, keď je najviac náchylný na choroby.

* Sú však tieto prostriedky dostupné?

–  No, u nás sa nevyrábajú, lebo bioviníc je zatiaľ málo, sú to asi dve percentá všetkých pestovateľov.. Ale v okolí Mikulova sú štyri dynastie vyrábajúce biovíno –  Madl  Peřina, vinárstvo Abrle no a my….

* Produktívnosť súvisí s rozlohou, ale iste aj s obchodnou politikou

– Máme stotridsať hektárov viníc, z toho asi na desiatich pestujeme hrozno ekologicky. Vlani sme začali vyrábať aj stopercentný  hroznový biomušt z odrody Malverina, Biovíno tejto odrody sa zatiaľ  najďalej  dostalo do rôznych gastronomických zariadení v Írsku. Pozoruhodné je, že tam sa pije víno z dvojdecových fliaš – ako u nás voda alebo džús. Museli sme sa tejto kultúre pitia  prispôsobiť.

Prezentovali sme sa aj na veľkom nemeckom veľtrhu, teraz  viedenskom, ďalší, kde máme už dobré dohodnuté podmienky, je v  Poľsku. Pije sa tam síce viac tvrdý alkohol, ale práve preto je otvorený trh. Je to „panenská“ vinárska krajina a  stojí za to sa tu presadiť.

* Pomáhajú vám pri výstavách a veľtrhoch aj štátne organizácie?

– Áno, firmy z Juhomoravského kraja zastrešuje štátna  organizácia CzechTrade, ktorá zastupuje obchodné záujmy českých firiem v zahraničí.  Máme tzv. vinársky fond, do ktorého prispieva každý vinár 50 haliermi od predaného litra a rovnakou sumou, aká sa ušetrí, ešte prispeje štát.

* Vinárske podnikanie sa teda na Morave rozvíja, kým na Slovensku sme  si ho riadne priškrtili…

– No, u  nás bola situácia odlišná – vy  ste boli sebestační, znižovali ste produkciu, aby  ste splnili podmienky  EU predávať víno aj na Slovensku. My sme zase sebestační neboli, takže sme zvyšovali výrobu,. A tak sme sa v roku 2004 ocitli na rovnakej čiare…

*Zdá sa mi, že trochu pod čiarou – najmä pokiaľ ide o organizáciu výstav

– Možno sme sa pri zvyšovaní produkcie aj viac rozbehli. Moravských vinárov zastrešuje  Národné vinárske centrum, Czechtrade,   ktoré organizuje  takéto výstavy  a české dni, a stará sa aj o obchod. Stánok na veľtrhu by sme si ani my nemohli dovoliť, ale zaplatí ho spolovice štát a spolovice vinársky fond.

Nuž, nebol to na tohtoročnom veľtrhu VINOVA veľmi potešujúci pohľad.  Ale teraz, keď  sme si s bratmi „vyrovnali“ trhy, a  hádam by nebolo od veci trochu rozvinúť nielen výstavníctvo, ale aj obchod…

Najčítanejšie články »