TASR , 27. aug 2008

V Tokajskej oblasti sa rysuje dobrá úroda hrozna

Dobrá úroda tokajských odrôd hrozna vo výnosoch i kvalite sa rysuje v tomto roku vinohradníkom v slovenskej časti Tokajskej oblasti na juhu Trebišovského okresu.

Veľká Tŕňa 26. augusta (TASR) – Dobrá úroda tokajských odrôd hrozna vo výnosoch i kvalite sa rysuje v tomto roku vinohradníkom v slovenskej časti Tokajskej oblasti na juhu Trebišovského okresu.

Potvrdil to pre TASR majiteľ najstaršej súkromnej spoločnosti na výrobu tokajského vína so sídlom vo Veľkej Tŕni Jaroslav Ostrožovič s tým, že začiatok zberu, ktorý už tradične patrí odrode muškát žltý, očakávajú koncom septembra.

Po muškáte žltom prídu na rad v polovici októbra ďalšie dve povolené odrody – furmint a lipovina. O cukornatosti a tvorbe cibéb, čo sú hroznové bobule napadnuté ušľachtilou plesňou, zatiaľ pestovatelia nechcú hovoriť, pretože ich ešte môže ovplyvniť počasie.

„Keď je rok dobrý a počasie dovolí, trvajú oberačky na Tokaji až do konca novembra. Potom naozaj môžeme hovoriť o kvalite,“ uviedol Ostrožovič. Informoval ďalej, že celkove je na Zemplíne v zmysle vinárskeho zákona 907 hektárov tokajských viníc, z ktorých sa však reálne využíva na pestovanie len 470 hektárov. Zvyšok výmery leží úhorom, čo je podľa neho výsledkom veľkého rozdrobenia pôdy v Tokajskej oblasti a vysokého počtu neznámych vlastníkov. Pri súčasnom stave vlastníckych vzťahov podľa Ostrožoviča intenzívna obnova vinohradov stagnuje a súkromní pestovatelia nechcú investovať do zakladania nových viníc.

Za ostatné dva až tri roky vysadili vinohradníci v našej časti Tokajskej oblasti len približne 40 hektárov nových viníc v Malej Tŕni a vo Viničkách.
Ostrožovič odmieta tvrdenia maďarských pestovateľov, že Slovensko urobilo málo preto, aby vznikla spoločná Tokajská vinárska oblasť. Podľa jeho názoru maďarskej strane nevyhovuje, že SR nenaplnila všetky jej predstavy, hlavne o výmere tokajskej oblasti na našej strane. „Naša výmera je stanovená od 50. rokov minulého storočia. Je zakotvená vo vinárskom zákone na základe dlhodobých vedeckých poznatkov bratislavského Výskumného ústavu vinohradníckeho, ktorého pracovníci pôsobili priamo v oblasti od roku 1924 až do 80. rokov a vyšpecifikovali jednotlivé hony,“ hovorí Ostrožovič.

V súčasnosti pôsobí v slovenskej časti Tokajskej oblasti, ktorú vymedzujú katastre obci Čerhov, Veľká a Mala Tŕňa, Černochov, Bara, Slovenské Nové Mesto a Viničky, osem oficiálnych pestovateľov a výrobcov tokajského vína. Tí založili združenie Tokaj Regnum. Aj keď je na Zemplíne aj veľa drobnopestovateľov tokajského hrozna, na značku tokajské víno, ktorému hovoria aj víno kráľov a kráľ vín, má právo len združenie.
Väčšina tokajského vína našich výrobcov putuje na domáci trh a export je skôr príležitostný ako systémový. „Pre potreby nášho trhu dopestujeme 50 až 60 % hrozna na víno, ďalších 40 % je nutné doviezť,“ dodáva Ostrožovič.

Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona

Najčítanejšie články »