TASR , 30. Oct 2008

Vinárstvo je predurčené pre filozofiu regionalizácie

Slovenský vinársky sektor je predurčený na výrobnú a obchodnú filozofiu regionalizácie. Dôvodom toho je veľká regionálna variabilita prírodných podmienok pestovania viniča a fungovanie množstva malých vinárov. Konštatoval to riaditeľ Odboru potravinárstva a obchodu Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Igor Šarmír pre TASR.

Pre subjekty vinárskeho sektora na Slovensku je podľa neho veľmi ťažké spĺňať podmienku veľkých a pravidelných dodávok vín konštantnej kvality, ktoré požadujú hypermarkety. V podmienkach dominujúceho konceptu globalizácie ho preto čaká neľahká budúcnosť. Tú ešte komplikuje nová Spoločná organizácia trhu s vínom, pretože táto v mnohých smeroch zvýhodňuje veľké vinohradnícke krajiny na juhu Európy na úkor stredoeurópskych.

Po tom, ako sa z dôvodu nízkej konkurencieschopnosti prestali na Slovensku vyrábať stolové vína, je teraz 50 % trhu obsadených dovážanými výrobkami. “Podmienkou udržania nášho súčasného trhového podielu, čo znamená presadzovanie sa s výrobkami, ktoré majú regionálny charakter, je intenzívnejšie využívanie alternatívnych odbytových kanálov,” potvrdil expert. To sú vinotéky, hotely, reštaurácie, regionálne vinárske podujatia, agroturistika, priama komunikácia so spotrebiteľmi a tiež systematická osveta.

Na otázku, ako vníma globalizáciu a regionalizáciu v sektore vinárstva odpovedal, že vývoj poukazuje na ich protirečivosť v regióne Európskej únie (EÚ).

Globalizácia v sektore vína znamená prispôsobovanie sa požiadavkám veľkodistribúcie, čo sú pravidelné dodávky tovarov so štandardnou a konštantnou akosťou a organoleptickými vlastnosťami. “Globalizácia je vyjadrením filozofie významných zámorských vinohradníckych krajín v oblasti výroby, marketingu a komunikácie so spotrebiteľom,” pripomenul. Typický je vysoký stupeň flexibility a adaptácie ponuky požiadavkám rôznych typov spotrebiteľov. Zámerom je obmedziť časovo-priestorovú variabilitu charakteru vín, čím sa vinárstvo približuje ku konceptu “víno ako coca-cola” a tak ponúknuť spotrebiteľom jednoduchý spôsob rozlišovania výrobkov. V hre sú vína na báze jednej alebo dvoch odrôd, ktorých počet je obmedzený na päť až sedem. “Neexistujú akostné kategórie, nerobí sa oficiálna kontrola, absentujú dotačné programy a oficiálne požiadavky na enológiu a označovanie je veľmi voľné,” upozornil.

Regionálny prístup zdôrazňuje senzorické vlastnosti vína dané prírodnými podmienkami vinohradov, z ktorých pochádza surovina pre víno. Podľa Šarmíra je tento prístup charakteristický pre tradičné vinohradnícke krajiny EÚ a pre Spoločnú organizáciu trhu s vínom. Je stanovený oficiálny akostný systém, ktorý je založený najmä na geografickom pôvode hrozna. Dôležité je aj zosúladenie odrodového zloženia s prírodnými podmienkami vinohradov. Výsledkom je veľké množstvo značne odlišných typov výrobkov. Normy vzťahujúce sa na enológiu a označovanie sú komplikované a podrobné.

Globálny koncept, zdôraznil, je ekonomicky účinnejší najmä z krátkodobej perspektívy. Je ľahko dostupný a zrozumiteľný pre všetkých spotrebiteľov. Regionálny prístup je zaujímavejší pre odborníkov a iniciovaných konzumentov. Môže byť aj ekonomicky zaujímavý v stredno- až dlhodobej perspektíve, avšak pod podmienkou, že sa zníži súčasné administratívne zaťaženie platné v EÚ.

“V tomto kontexte charakter vinohradníctva a vinárstva v SR na začiatku 90. rokov nebol daný ani regionalizáciou ani globalizáciu,” zdôraznil. Skôr boli tieto segmenty v izolácii vyplývajúcej z ekonomického systému kontrolovaného štátom. Cieľom bola sebestačnosť. Tá sa dosiahla vďaka intenzívnej výsadbe vinohradov odrodami vyznačujúcimi sa vysokou rodivosťou a vybudovaniu veľkých spracovateľských kapacít vhodných na výrobu veľkého množstva homogénneho produktu.
“Akostný aspekt vín však bol zanedbaný, spotrebitelia mali malý výber a veľká väčšina z nich mala len obmedzenú predstavu o kvalite vína,” pripomenul nedávnu prax. Odrodové vína bolo možné v obchodoch kúpiť iba zriedka a suché vína sa vo vinárskych závodoch prakticky nevyrábali. K posilneniu regionalizácie a zlepšovaniu akosti slovenských vín došlo podľa jeho slov počas 90. rokov. Tento vývoj bol výsledkom zvyšujúcej sa náročnosti spotrebiteľov, vzniku konkurenčného prostredia, legislatívy a zámeru SR vstúpiť do EÚ. Začal platiť zákon o vinohradníctve a vinárstve.

Vplyv globalizácie bol minimálny, pretože hypermarkety, ktoré sú jej nositeľom, sa začali etablovať v SR až okolo roku 2000.
“V priebehu rokov, tesne pred vstupom do EÚ, možno hovoriť o stabilizácii vinárstva postaveného na regionálnej špecifickosti výrobkov,” upozornil Šarmír. Veľkodistribúcia sa ešte len začala rozbiehať. Úpadok a transformácia postkomunistického vinárskeho priemyslu boli kompenzované rozvojom vinárskych podnikov malej a strednej veľkosti.
Vstup SR do EÚ 1. mája 2004 bol paradoxne začiatkom rozhodujúceho vplyvu globalizácie – došlo k zrušeniu colnej ochrany a následne ku geometrickému nárastu dovozov vín. Čoraz viac Slovákov začalo oceňovať priaznivý pomer ceny a kvality mnohých dovážaných vín a začali im dávať prednosť pred regionálnym typom slovenských vín. Významnú úlohu tu zohrala aj kúpyschopnosť Slovákov.

“Tento vývoj odzrkadľuje aj protirečivú situáciu v regióne EÚ, ktorá oficiálne propaguje regionalizáciu zaväzujúcu európskych výrobcov, ale zároveň sa tu naplno rozvíja neregulovaný globalizovaný obchod,” konštatoval Šarmír.

Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona

Najčítanejšie články »