Henrieta Mihalková , 27. júna 2016

Víno sa rodí vo vinici, nie v pivnici

Vraví sa, že račianska frankovka musí byť trpká. Rokmi overený postup vinohradníka a vinára Miloša Máťuša dokazuje opak. Frankovka modrá, ale aj ostatné červené vína z jeho produkcie sú známe jemnosťou, guľatosťou a harmonickou chuťou.

Nie je to len Máťušov vinič, kto má v Rači zapustené hlboké korene, predkovia vinára tam žili už v 18.storočí. Sám robí víno od nežnej revolúcie, a ako hovorí, najskôr chcel byť vinohradníkom, až potom vinárom. „Víno sa rodí vo vinici, nie v pivnici,“ myslí si.

V rozpukanej žule môžu byť až 50-metrové korene viniča

vlavo_Milos_Máťus_vpravo_Ivan_Vrána_somelier_kostuju_frankandre

Miloš Maťúš (vpravo) a somelier I. Vrána

Vína z Malokarpatskej vinohradníckej oblasti sú označované ako jedinečné a patria ku najkvalitnejším na Slovensku. Podľa Miloša Máťuša je to nielen svahmi orientovanými na juh, juhovýchod a juhozápad, ale aj podlažím. Rozpukaná žula a kamenisto-piesčitá pôda v bratislavskom rajóne dobre vsakuje vodu. „Keď v Rači zaprší už o dve hodiny môžeme ísť pracovať do vinohradu,“ tvrdí vinár. „Cez piesok vsiakne voda vo vysokom svahu rýchlo. Nie ako keď steká po íle. V žule sú kanáliky, kam voda nateká, vytvárajú sa zásobárne vody,“ pokračuje. „Cez rok, keď prší menej je koreň viniča nútený za vodou putovať,“ vysvetľuje a dodáva, že v račianskych vinohradoch môžu byť zapustené dvadsať, tridsať alebo až päťdesiatmetrové korene viniča. 

Jeho frankovka trpká nie je, v dobrých ročníkoch chutí ako pinot noir

vinohrady

Vinice v Rači

Frankovka modrá patrí k Rači už od čias Márie Terézie. Hoci vtedy producenti vín ešte nevedeli znižovať kyselinky a nepoznali ani jablčnú fermentáciu, podľa Máťuša boli i napriek tomu lokálne vína pitné najviac. „Hoci sme v porovnaní s Maďarskom, Rakúskom, či južným Slovenskom severnejší región, naše červené vína dokážu dozrieť do jemnosti,“ myslí si. Niekedy preto hrozno nechávame dozrieť aj do novembra. I keď nedosiahne už vysokú cukornatosť, dozreje technicky. Polyfenolové látky sa pekne guľatia, a aj keď majú na začiatku taníny, dokážu zmäknúť – prirodzene sa vstrebú do vína,“ opisuje vinár z Rače. Máťušové vína oceňujú aj fajnšmekri zo zahraničia. „Či už ich ponúkneme rakúskym alebo nemeckým vinárom, talianskym reštauráciám, laickej alebo odbornej verejnosti, tieto vína sú považované nehovorím, že za najlepšie, ale vidia ich špecifickosť a chutia im,“ priznáva. 

Nepriateľa viníc umiestnil na etiketu

Operenca, ktorý robí vrásky na čele mnohým vinárom, umiestnil Miloš Máťuš priamo na fľašu. Pýtate sa prečo? Etikety mladých vín chcel odlíšiť od edície Terroir. „Keď nám v grafickom štúdiu ukázali návrhy, pýtal som sa, čo sú to za vtáky, a či to náhodou nie je škorec,“ smeje sa vinár a pokračuje, „Náš pivničný vtedy povedal – dajte tam škorca, ale prestreľte ho šípom!“. 

Bez kvalitných surovín cuveé nerobí

Frankovka modrá v spojení s AndréRulandské biele s Rizlingom rýnskym. FrankAndré, ako kupážové víno Máťuš pomenoval, vzniklo náhodou. Nemal prázdne sudy, tak obe vína spojil. Po polroku zistili, že chutí výborne. „Neskôr sme začali hektárové výnosy znižovať, víno dostalo sudové zrenie. Najskôr šesť mesiacov, potom desať. Dnes je to už bežne 16 mesiacov v 500-litrovom dubovom sude,“ vysvetľuje a zdôrazňuje, že je to vždy z hrozna najlepších vinohradov. Najbližšie bude v ponuke ročník 2015. Druhé cuveé BlankAndré pomenoval vinár z vďaky podľa manželky Andrey. „Väčšinou je to z prezretých burgundov z 50-ročných vinohradov, a rizling zase s nízkych hektárových výnosov kvôli kyselinkám. Prvé BlancAndré zrelo v nerezovej nádobe. Prvýkrát sme zrenie v novom barikovom sude skúsili až v roku 2006.“ chváli medailové víno Miloš Máťuš.

 

 

Najčítanejšie články »