TASR , 22. Aug 2011

Víno z Beňadika údajne dovážali až na cisársky dvor do Viedne

Každý rok si obec Hronský Beňadik volí nového kráľovského vincúra. Tento titul je poctou pre všetkých, ktorí vlastnými silami dorábajú nápoj kráľov. Hovorí sa, že vínnu révu sem priniesli Rimania ešte v roku 176, zásluhy na tomto poli sa však pripisujú aj benediktínom, ktorí pôsobili v miestnom kláštore. Víno, ktoré sa kedysi v Hronskom Beňadiku dorábalo, bolo vysoko cenené a údajne sa dovážalo aj na cisársky dvor do Viedne.

Jedným z pokračovateľov tejto bohatej vinárskej tradície a zároveň aj tohtoročným vincúrom je Juraj Kosmály z miestnej časti Psiare. “Čo sa týka vína a viniča sme síce okrajovou oblasťou, ale práve miestne podmienky dávajú vínu trochu iný ráz. Práve preto si myslím, že bolo v minulosti naše víno tak cenené. Nie je v ňom toľko cukrov, je v ňom viac kyseliniek,” podotkol pre TASR.

Vinárstvu sa venuje od detstva, do vinice chodieval ešte so svojím otcom. Voľakedy bolo v dedine podľa jeho slov viníc podstatne viac. “Ľudia boli doma, bohužiaľ, dnes odchádzajú za robotou a potom ostáva toho času na vinice málo,” zamyslel sa. Víno považuje za nápoj kráľov, ktorý treba zveľaďovať, učiť sa, ako ho dorábať, aby bolo čo najlepšie.

“Veľa faktorov ovplyvňuje to, aby hrozno prišlo do pivnice a potom veľa ďalších faktorov ovplyvňuje to, aby to víno bolo dobré,” vysvetlil. Z vonkajších podmienok je podľa jeho slov prvoradé počasie. “Vlani bolo veľmi zlé počasie a možno 70 percent úrody padlo. Tie vína tiež neboli bohvieakej kvality. Tento rok sa to zase ukazuje krásne,” zhodnotil. Nástrahy však číhajú aj v podobe chorôb – keď je teplo, príde múčnatka, keď je vlhko, prídu podľa jeho slov plesňové ochorenia. “Takže človek musí stále dávať pozor, chodiť, postriekať tú vinicu, samozrejme, v rozumnej miere, pretože pred zberom už to nie je vhodné,” vysvetlil. Sám ročne dorobí približne 500 až 600 litrov vína, väčšinu z neho porozdáva.

Nielen v Psiaroch, ale aj v Hronskom Beňadiku sú po okolitých kopcoch roztrúsené pivnice. Práve v nich ukrývajú vinári svoje poklady. Sú vytesané do pieskovca, tzv. tufu. Pivnice vznikli ešte v časoch tureckých nájazdov. Ako útočište pre miestnych však slúžili aj počas druhej svetovej vojny. Okrem toho sa využívali najmä na odkladanie úrody, či už dorobeného vína, alebo na uskladnenie ovocia a zeleniny. Perličkou je, že miestni sa vždy čudovali, akého malého vzrastu museli byť ich predkovia, pretože mali pivnice veľmi nízke dvere. Nakoniec dvere vybúrali a urobili väčšie vstupy. Až potom však zistili, že nízke boli kvôli tomu, lebo sa tak v pivnici udržala stabilná teplota.

Najčítanejšie články »