TASR , 31. Oct 2008

Vinohradníkom a vinárom hrozí kríza

Slovenské vinohradníctvo a vinárstvo bude v priebehu krátkeho času čeliť vážnej skúške. Podľa predsedu Zväzu vinohradníkov Slovenska (ZVS) Igora Mancela sa dá hovoriť o kríze.

“Predbežné prepočty a diskusie o cenách hrozna naznačujú, že v mnohých prípadoch sa vinohradníkom nevrátia ani vložené náklady a nad ďalším osudom veľkého počtu pestovateľských plôch visí otáznik,” konštatoval s tým, že slovenské vinohradníctvo i vinárstvo už raz krízovým stavom prešlo, a to v 90. rokoch. Dôsledky sa vtedy prejavili v podobe polovičných výmer vinohradov a v rade bankrotov významných vinárskych podnikov. Dnešná situácia je podľa neho podobná i odlišná, ale v každom prípade nebezpečnejšia.

“Ak hodnotíme kapacitu a možnosti slovenského trhu, musíme brať do úvahy špecifiká vína ako produktu. V súčasnosti, keď sa považuje za normálne, že kupujeme nemecké autá z Bratislavy a japonské fotoaparáty z Filipín, ostalo víno jedným z mála produktov, ktoré sú veľmi silne naviazané na miesto vzniku a odvodzujú svoju identitu i hodnotu od tohto miesta,” upozorňuje Mancel. Ale pripúšťa, že víno sa zároveň správa aj ako bežný komoditný tovar. “A to vzájomne zameniteľný, zástupný, ktorý možno bez problémov presúvať, nakupovať a predávať v závislosti od aktuálnej cenovej ponuky,” vysvetľuje.
Stolové vína sa podľa Mancela dostávajú ku konečnému zákazníkovi v prevažnej miere prostredníctvom obchodných reťazcov. “Ich obchodná politika núti výrobcov stláčať náklady na nevyhnutné minimum. Systém bonusov, akčných zliav, zalistovacích poplatkov, príspevkov na letákové akcie a podobne dostáva konečnú cenu nezriedka pod úroveň výrobných nákladov, ale vypadnúť z reťazca môže pre firmu s vysokými fixnými nákladmi, ktorá denne potrebuje uhrádzať mzdy, energie a poplatky, znamenať finančný kolaps a zánik,” varuje.

Logická a oprávnená otázka v tejto situácií podľa Mancela znie: Ako je možné, že zahraniční výrobcovia sú schopní vyrábať a predávať víno a hrozno za ceny, ktorým nevedia slovenskí vinohradníci konkurovať? Nižšiu konkurencieschopnosť slovenského hrozna spôsobuje podľa jeho mienky niekoľko faktorov, z ktorých nie všetky sa dajú ovplyvniť v rámci krajiny. “Na prvom mieste treba uviesť fakt, že celá Európa stojí pred podobným problémom, vína je nadbytok a starostlivo ošetrovaná trhová rovnováha prestáva existovať. Obavy z kolapsu vínneho trhu prenikli už aj do vnútra bruselskej administratívy a začali práce na reforme trhového poriadku. Cena, za ktorú sa predáva zahraničné víno na slovenskom trhu, v mnohých prípadoch nevznikla podľa známeho vzorca výrobné náklady + primeraný zisk. Je to cena prebytkov a výrobca, ktorý si svoje náklady už pokryl inde, sa prebytkov zbavuje hlboko pod cenu,” konštatoval Mancel a na záver pripomenul, že víno zo severných oblastí vínorodej zóny nikdy nepatrilo k najlacnejším a južným vínam konkurovalo osobitnou kvalitou a nie cenou. “Pevne verím, že slovenské víno má svoju budúcnosť, že prekoná i súčasné krajne nepriaznivé okolnosti. O ťažkostiach však musíme hovoriť otvorene, to je prvá podmienka, aby sme ich dokázali riešiť,” uzavrel.

Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona

Najčítanejšie články »