Vino.sk

22, September 2004

Nový Zéland – progresívna vinárska krajina

Súostrovie Nový Zéland je krajinou kontrastov. Husté lesy sa striedajú s horami pokrytými snehom, ale aj s dlhými plážami s výhľadom na otvorené more. Kdekoľvek sa však ocitnete, stále narazíte na krásne, priemyslom nepoznamenané

Súostrovie Nový Zéland je krajinou kontrastov. Husté lesy sa striedajú s horami pokrytými snehom, ale aj s dlhými plážami s výhľadom na otvorené more. Kdekoľvek sa však ocitnete, stále narazíte na krásne, priemyslom nepoznamenané prostredie. Ekonomika je totiž postavená na poľnohospodárstve s cieľom udržať pôvodný štýl krajiny.

Koncom roku 2002 poskytol Vinársky inštitút Nového Zélandu komplexnú správu o vinárstve a víziu do roku 2005. Zo štatistických výpočtov vyplýva, že Nový Zéland v priebehu 15 rokov strojnásobí plochu viníc a väčšina vína (aj napriek predpokladanému 15% nárastu spotreby na osobu) bude určená na export. Novozélanďania predpokladajú, že v roku 2005 budú vyvážať 40 miliónov litrov vína oproti necelým 19,5 miliónom, ktoré boli určené na export v roku 2000. Pritom by mali zarobiť o 110 miliónov amerických dolárov viac. Rastúca industrializácia a zvyšovanie exportu však ovplyvňuje aj charakter vinárskych podnikov. Menšie sa spájajú do spoločných alebo sú väčšími pohltené.

V súčasnosti sa vínna réva pestuje v širokej zóne, ktorá sa ťahá v dĺžke 1500 km od severu na juh. Vinice sú do prírody začlenené nenásilnou formou a zaberajú 13 000 hektárov, ktoré sa delia na 10 vinárskych oblastí. Paleta odrôd je veľmi široká, pestuje sa ich tu cez 25, avšak komerčný význam má len asi polovica z nich.

Odrody ako Cabernet Sauvignon, Merlot, alebo Shiraz sú pestované na severnom ostrove. Odrody náročnejšie na chladnejšiu klímu sú väčšinou na južnom ostrove v najvýznamnejšej vinárskej oblasti Marlborough. Vzhľadom na široké pásmo pestovania vínnej révy ťahajúce sa zo severu na juh je rozdielny charakter u jednotlivých odrôd dosť výrazný. Chardonnay z Gisbornu disponuje výrazným ananásovým a broskyňovým tónom, zatiaľ čo canterburská odroda svojimi tónmi smeruje k citrusom, grapefruitom až bielej broskyni. Rulandské modré zo strednej časti severného ostrova chutí po slivkách a Rulandské, ktoré sa pestuje ešte severnejšie má chuť prezretých višní.

Rozdielna klíma ovplyvňuje tiež termín zberu. Odroda Chardonnay sa na severnom ostrove v oblastiach Auckland a Gisborne zbiera od polovice februára, zatiaľ čo v Strednom Otagu, kde sa vyrába celosvetovo preslávené Chardonnay, sa zber začína až v druhej polovici apríla, pričom zber tejto odrody trvá 6 – 7 týždňov.

Z novozélandských vín má najvyššiu známku kvality jednoznačne Sauvignon. Na Novom Zélande v oblasti Marlborough sa nachádza najväčšia ucelená plocha na svete, na ktorej sa pestuje spomínaná odroda. Podľa rozdielnej klímy, ktorá sa tu strieda, môže Sauvignon disponovať celou škálou chutí a vôní. Od výraznej vône čiernych ríbezlí, cez arómu kvitnúcej žihľavy, broskyne, egrešu, egrešového kompótu alebo kiwi. V južnej časti severného ostrova je možné nájsť vôňu zelenej papriky, severnejšie chren a ešte vyššie aj červený melón. Je však nutné priznať, že nie všetky vône sú vinármi všeobecne cenené. No a ďalším problémom je fakt, že mnohé z vín starnutím svoju vôňu menia alebo celkom strácajú. Vypracúvajú sa však nové pestovateľské a oenologické technológie s cieľom šetrnej výroby a spracovania hrozna tak, aby sa aromatické látky stabilizovali a neodbúravali sa.

Vo svete sú však uznávané aj iné odrody, a to napríklad Chardonnay, Ryzling rýnsky, Rulandské šedé, Rulandské modré, alebo zmes Cabernetu a Merlotu.