Vino.sk

07, Február 2005

Po gruzínskych vínach vraj nie je "opica"

Korene gruzínskeho vinárstva siahajú skutočne hlboko do minulosti. Potvrdzujú to tiež početné archeologické nálezy (skamenené listy révy,...) v sedimentoch miocénu v regióne Akhaltsike a tiež v hroboch z doby bronzovej. Časté sú

Korene gruzínskeho vinárstva siahajú skutočne hlboko do minulosti. Potvrdzujú to tiež početné archeologické nálezy (skamenené listy révy,...) v sedimentoch miocénu v regióne Akhaltsike a tiež v hroboch z doby bronzovej. Časté sú takisto nálezy rytín vínnych listov na balvanoch alebo črepy hlinených či kovových nádob na víno, ktoré pochádzajú až z tretieho tisícročia pred naším letopočtom (niektorí autori dokonca uvádzajú až dátum 7000 p.n.l. a považujú Gruzínsko za jedinú možnú kolísku vinárstva). Z celosvetového pohľadu sa tu pestuje viac než 500 pôvodných odrôd vínnej révy.

Niektoré odrody pestované v Európe pochádzajú z Gruzínska, čo potvrdzuje aj pôvod ich názvu – najčastejšie ide o preklady a skomoleniny pôvodných gruzínskych názvov. Napríklad pôvodná "Tita" bola v Taliansku skomolená na "Digitella", alebo starí Gréci premenovali odrodu Meliskuda na Alopecs, zatiaľčo Taliani ju nazývali Alopets. Odroda Buris Kurdzeni (čo znamená mušie hrozno) bola v Európe nazvaná Muscat (z latinčiny, mucha = musca). Takýchto a podobný prípadov je však omnoho viac.

Čo je zaujímavé, Gruzínci aj v treťom tisícročí používajú pri výrobe vína metódy vyslovene predklasické. Rôznorodé podnebie piatich vinárskych regiónov vplýva na chuť a kvalitu ponúkaných vín. Každopádne, najväčší vplyv na tieto aspekty má technológia výroby, pričom sa dá trochu zjednodušene povedať, že v Gruzínsku existujú tri spôsoby výroby vína:

1. európsky, tiež nazývaný "kartli" – víno je európskeho typu a tiež je tak aj vyrábané, teda sa kvasí len mušt

2. imeretský – tento typ sa produkuje na západe zeme tak, že sa určitú dobu nakváša rmut a po vylisovaní sa mladé víno doliehuje

3. kachetinský – kvasenie muštu na rmute

V kachetinskej oblasti ležiacej pod najvýchodnejšími svahmi Kaukazu sa nachádzajú 2/3 gruzínskych vinohradov. Základ výroby bielych a červených kachetinských vín spočíva v tom, že dobre vyzreté hrozno (cukornatosť 20-22 hmotnostných %) s nízkym obsahom titrovateľných kyselín (5-6 g.l-1) sa rozdrví a rmut sa vhodným čerpadlom prepraví do kameninových nádob zvaných kvevris (majú obsah asi 100 hl), ktoré sú takmer celé zapustené v zemi, a pridá sa 3% zákvas čistej kultúry kvasiniek. Nádoby sa plnia do 4/5 svojho objemu. Rmut sa spočiatku, kým sa začne kvasiť, často premiešava. Akonáhle sa však začne kvasiť, premieša sa počas 24 hodín len tri- či štyrikrát. Po kvasení, ktoré trvá 7 až 10 dní, sa obsah nádob ešte raz dôkladne premieša a mierne zasíri (max. do 20 mg.l-1). Nakoniec sa nádoba doplní po okraj, uzavrie hermetickým príklopom, zasype sa jemnou vrstvou pôdy a nechá sa v pokoji stáť 2-3 mesiace, kedy prebieha macerácia a dokvášanie. Prvé stáčanie vína sa spravidla robí koncom februára alebo začiatkom marca ďalší rok. Nasledujúce ošetrovanie vína je potom obdobné ako u európskych vín.

Kachetinské vína sú v Gruzínsku aj v iných krajinách veľmi obľúbené. Vyznačujú sa vysokým extraktom, vysokou hladinou vitamínov a tanínu, sú silne aromatické, pozoruhodne rozmanité, veľmi harmonické – pre milovníka európskych vín jednoznačne veľmi zvláštne. Nakoniec, podľa starých Gruzíncov je možné piť toto víno aj vo väčšom množstve, pretože po ňom vraj nikdy nebýva "opica".

V Gruzínsku, teda najviac vo vinárskych oblastiach u samotných vinárov, sa skonzumuje omnoho viac vína, než je to bežné v iných vinárskych krajinách Európy. Víno je takisto nevyhnutným doplnkom osláv, sviatkov a náboženských obradov. Veď početné kresťanské ikony v sebe obsahujú vínny motív. Gruzínsko je však navyše špeciálne tradíciou prípitku – zo zásady je dlhý a poetický a prednáša ho špecialista na prípitok.

V hlavnom meste Tbilisi sa nachádza Vinárske múzeum, ktoré skrýva asi 140 000 fliaš vína, z ktorých mnohé sú vzácnou raritou – maďarská fľaša, ktorá na etikete nesie nápis ročník 1806, fľaša medoviny z roku 1747 alebo destilát z 1717.

Každopádne, vinárstvo je pomerne významná zložka národného hospodárstva. A aj napriek tomu, že bolo Gruzínsko dlho súčasťou ZSSR, prežila ich vinárska kultúra a tradície časy komunizmu v takmer nezmenenej podobe, na čo sú Gruzínci patrične hrdí.