Vína z Cabernet Sauvignonu sú tmavo granátovej farby, s typickou vôňou čiernych ríbezli sprevádzanou v závislosti na zrelosti hrozna i vína vôňami čerešní, černíc, cédrového dreva či marmelády. Víno je mohutné, s veľmi dlho trvajúcim dojmom.

Synonymá: Francúzsko: Vidure Sauvignon, Petit Bouschet, Bouchet-Sauvignon Španielsko: Burdeos Tinto

Pôvod a rozšírenie: Odroda patrí do skupiny kabernetových odrôd, ktoré majú svoj pôvod vo Francúzsku, kde sa pestovali už v 13. – 14. storočí. Rozšírené boli najviac v 16. storočí za kardinála Richelieu, v juhozápadnom Francúzsku. Podľa najnovšieho genetického výskumu je krížencom medzi odrodami Cabernet Franc x Sauvignon blanc. V súčasnosti je jednou z desiatich najrozšírenejších modrých muštových odrôd pestovaných vo svete, od Austrálie, cez Južnú Afriku, Európu až po Južnú Ameriku. V Českej republike sa pestuje na 1,3 % všetkých výsadieb. Na Slovensku tvorí 1,89 % plochy vinohradov. Zaregistrovaná bola v roku 1980.

Morfológia: List: Stredne veľký, výrazne 5 – laločnatý s hlbokými výrezmi. Čepeľ listu je sieťovito zvlnená, na spodnej strane jemne chĺpkatá. Stopka je stredne dlhá. Strapec: Stredne veľký, 120 – 150 mm dlhý s krídelkami, rovnomerne hustý. Bobuľa: Skôr menšia, guľovitá, symetrická, modrá s celoplošným voskovým povlakom.

Fenológia: Pučí v polovici apríla. Kvitne v prvej a druhej dekáde júna. Mäknutie bobúľ začína v poslednej dekáde augusta. Dozrieva v druhej polovici októbra. Termín zberu je závislý na požadovanej kvalite hrozna.

Agrobiológia: Poloha a pôda: Pre neskoré dozrievanie vyžaduje iba tie najlepšie vinohradnícke stanovištia. Najlepšie sú dokonale oslnené a dostatočne záhrevné svahovité pozemky. Požiadavky na pôdu sú podstatne nižšie. Dobrú kvalitu poskytuje aj v menej výživných suchších pôdach. Rez a vedenie: Vhodným pestovateľským tvarom je stredné vedenie s rezom na ťažne. Doporučené zaťaženie závisí i na plodnosti klonového materiálu a môže sa pohybovať v rozmedzí 4 – 8 očiek na m2 pôdy. Úroda: Plodnosť je nižšia 5 – 9,5 t.ha-1, pri cukornatosti 17 – 20 °NM a obsahu kyselín 8,5 – 12 g.l-1.

Enológia: Technológia spracovania sa volí podľa fenolovej zrelosti a aromatického charakteru bobúľ. Hrozno, u ktorého vnímame trávnaté tóny v bobuliach, taniny v šupke a fenolová zrelosť semien nie je dokonalá, využívame kratšiu dobu macerácie (6 – 8 dní), pri optimálnych teplotách (25 – 28 °C) pre kvalitnú maceráciu. Používajú sa tiež čisté kultúry kvasiniek, ktoré pomôžu vyzdvihnúť ovocné tóny vína. Vína tejto kvality sú tiež menej vhodné na zrenie v barikových sudoch. Pre zrenie v sudoch barrique musí mať víno odpovedajúci charakter daný obsahom alkoholu nad 13 obj. %, kvalitnými vyzretými a jemnými tanínmi a výrazným ovocným charakterom. Hrozno, ktoré poskytuje takúto kvalitu vyžaduje dlhú dobu macerácie, v priebehu ktorej dochádza i k jablčno-mliečnej fermentácií. Pre tieto vína je potom vhodné zrenie v dubových sudoch, v ktorých prebieha mikrooxidácia, pričom dochádza k zvýrazneniu plnosti chuti a jemných tanínov.Vína z Cabernet Sauvignonu sú tmavo granátovej farby, s typickou vôňou čiernych ríbezli sprevádzanou v závislosti na zrelosti hrozna i vína vôňami čerešní, černíc, cédrového dreva či marmelády. Víno je mohutné, s veľmi dlho trvajúcim dojmom a pri vyvinutej fľašovej zrelosti je hebko zamatové. U mladých vín býva agresívna trieslovitosť a drsná trávnatá aróma.

Víno odorody Cabernet Sauvignon kúpite tu >

Spracoval: Ing. Daniel Šimonovič Zdroje: SOTOLÁŘ, R., 2006: Multimediální atlas podnožových, moštových a stolních odrůd révy.  http://tilia.zf.mendelu.cz/ PAVLOUŠEK, P., 2007: Encyklopedie révy vinné. Computer Press Brno, 320 str. ISBN: 978-80-251-1704. POSPÍŠILOVA, D., SEKERA, D., RUMAN, T., 2005: Ampelografia Slovenska. Výskumná a šľachtiteľská stanica vinárska a vinohradnícka Modra, 367 str. ISBN: 80-96-9350-9-7 www.wineofczechrepublic.cz FOTO: www.vinarstviflajsinger.cz