Vino.sk , 31. mája 2009

Furmint

Odroda, ktorá sa vďaka svojim výnimočným vlastnostiam stala základom pre výrobu tokajských vín. Dozrieva pomerne neskoro, v prvej polovici októbra. Vína sú typické vyššou kyselinkou, ktorá je zárukou dlhej životnosti vína.

Synonymá:
Francúzsko: Tokay
Nemecko, Rakúsko: Mosler, Luttenberger, Weisslauber, Edler weisser Tokayer, Malnik
Taliansko: Furmint bianco
Maďarsko: Bihari boros, Demjén, Formont, Furmin

Pôvod a rozšírenie:
Pôvod Furmintu nie je presne známy. Najpravdepodobnejší s zdá byť názor, že vznikol ako semenáč a neskôr bol rozmnožený v oblasti Tokaihegyalja, odkiaľ prenikol aj do ostatných oblastí Maďarska. Podľa iných odhadov pochádza z rumunskej oblasti Tirnava, alebo s talianskej Formie.
Je rozšírený vo viacerých štátoch Európy, najmä však v Maďarsku. Vo vinohradníckej oblasti Tokaj tvorí základ tokajských vín. Vo väčšom rozsahu sa pestuje v rumunskej Transylvánií, ale aj v Moldavsku, na Kryme a na Zakarpatskej Ukrajine.
U nás je rozšírený výlučne na východnom Slovensku, predovšetkým v Tokaji. Pestuje sa na 236 ha, čo predstavuje 1,56% plochy vinohradov. Registrovaná je od roku 1952.

Morfológia:
List: Stredne veľký až veľký, častejšie širší ako dlhší, tmavozelený, 3 – laločnatý, zriedka 5 – laločnatý. Čepeľ je zvlnená, dosť hrubá, na spodnej strane plstnatá so štetinatou žilnatinou. Stopka je kratšia, vínovočervená.
Strapec: Stredne veľký až veľký, 100 – 160 mm dlhý a 70 – 90 mm široký, typicky valcovitý, niekedy s malým krídelkom. Stopka je pomerne krátka.
Bobuľa: Stredne veľká, v priemere 16 mm, guľovitá, zelenožltá, v období plnej zrelosti zlatožltá. Počas dlhých teplých jesení sa bobule scvrkávajú s pomocou Botritis cinerea a tvoria cibéby, ktoré sú základom výroby tokajských výberov.

Fenológia:
Furmint je odroda s dlhým vegetačným obdobím. Na jar skoro pučí, stredne skoro kvitne, bobule mäknú koncom júla, až začiatkom augusta. Fyziologická zrelosť hrozna nastáva zvyčajne do 10. októbra.

Víno odrody Furmint zakúpite online tu

Agrobiológia:
Poloha a pôda: Má veľké nároky na polohu i na pôdu. Vyžaduje najteplejšie polohy, južne exponované svahy, a to v lokalitách s dlhou teplou jeseňou. Najlepšie sú pôdy sopečného pôvodu. Vyhovujú mu aj ľahšie, piesočnaté, zlepencové pôdy, zmiešané so sľudami a bridlicovými časťami a darí sa mu aj vo veľmi kamenistých terénoch.
Rez a vedenie: Vhodné je stredné vedenie s rezom na strelky a čapíky. Zaťaženie by nemalo presahovať 6 – 7 plodonosných očiek na m2 pôdy.
Úroda: Úrody hrozna by nemali presiahnuť 7 – 8 t.ha-1. Cukornatosť fyziologicky zrelého hrozna býva približne 20 °NM a obsah kyselín sa pohybuje v rozpätí 9 – 10 g.l-1.

Enológia:
Odroda, ktorá sa vďaka svojim výnimočným vlastnostiam stala základom pre výrobu tokajských vín. Vína sú typické vyššou kyselinkou, ktorá je zárukou dlhej životnosti vína.

Spracoval: Ing. Daniel Šimonovič.

PAVLOUŠEK, P., 2007: Encyklopedie révy vinné. Computer Press Brno, 320 str. ISBN: 978-80-251-1704.
POSPÍŠILOVA, D., SEKERA, D., RUMAN, T., 2005: Ampelografia Slovenska. Výskumná a šľachtiteľská stanica vinárska a vinohradnícka Modra, 367 str. ISBN: 80-96-9350-9-7
STEVENSON, T., 2002: Nová encyklopédia svetových vín. Ikar Bratislava, 600 str. ISBN: 80-551-0446-8
FOTO: www.hungarywines.net

  • Hetera Odrody viniča,  Katarína Macková,  5, okt 2014

    Hetera

    Málo známa odroda, ktorá má svoj pôvod na Slovensku. Vznikla pod rukami Doroty Pospíšilovej a ...

  • Aromína Odrody viniča,  Katarína Macková,  5, okt 2014

    Aromína

    Potreba získavania odrôd s novými vlastnosťami doviedla šľachtiteľov k experimentom, v ktorých krížili spoločne aromatické ...

Najčítanejšie články »