Malverina je určená pre výrobu odrodových vín. Mladé vína majú kvetinovú a ovocnú vôňu a vyšší obsah kyselín.

Pôvod a rozšírenie:
Malverinu ako bielu muštovú interšpecifickú odrodu vyšľachtili v Českej republike na pracovisku Vinselekt Perná. Jedná sa o kríženca odrôd Rakiš a Merlan. V ČR bola uznaná v roku 2001 a pestuje sa tam na 6,2 ha viníc. U nás nie je rozšírená.

Morfológia:

List: Stredne veľký, zelený, päťuholníkový, 3 – laločnatý, laloky sú väčšinou iba naznačné. Čepeľ je na spodnej strane riedko chĺpkatá. Strapec: Stredne veľký až veľký, cylindricko-kónický, stredne hustý s krídelkom. Bobuľa: Stredne veľká, guľovitá, zelenožltej farby, na oslnenej strane hrozna pomerne intenzívne ružovkastá.

Fenológia:

Pučí v poslednej dekáde apríla a kvitne v prvej polovici júna. Mäknutie bobúľ nastupuje v prvej polovici augusta. Dozrieva v priebehu októbra.

Agrobiológia:

Poloha a pôda: Na polohu má stredné až vyššie požiadavky. Dobré vyzretie hrozna je podporené svahovitými polohami, ktoré sú veľmi dobre oslnené. Na pôdu nemá vysoké požiadavky. Dobre rastie na hlinitých, hlinitopiesočnatých a piesočnatých pôdach. Vhodnejšie sú pôdy chudobnejšie a suchšie ako pôdy veľmi vlhké. Rez a vedenie: Pestujeme ju ha strednom alebo vysokom vedení, s rezom na jeden ťažeň. Zaťaženie by nemalo presiahnuť 8 plodonosných očiek na m2 pôdy. Úroda: Pohybuje sa medzi 10 – 15 t.ha-1, pri dosahovanej cukornatosti 17 – 22 °NM a obsahu kyselín 8 – 11 g.l-1.

Enológia:

U Malveriny sú vhodné reduktívne technológie spracovania. Do odkalených muštov je vhodná aplikácia čistých kultúr kvasiniek, ktoré veľmi zaujímavým spôsobom ovplyvňujú aromatický charakter vína. Technológia by mala smerovať predovšetkým k zvýrazneniu arómy sviežej kyselinke v chuti. Sú preto možné chladné spôsoby kvasenia. Táto technológia je vhodná predovšetkým pre akostné a kabinetné víno. Pri výrobe prívlastkových vín môže byť vhodná i krátkodobá macerácia v chladných podmienkach k zvýrazneniu plnosti vína.
Malverina je určená pre výrobu odrodových vín. Mladé vína majú kvetinovú a ovocnú vôňu a vyšší obsah kyselín. Ležaním vo fľaši sa víno harmonizuje. Je tiež vhodná pre výrobu biovín.

Spracoval: Ing. Daniel Šimonovič, SOTOLÁŘ, R., 2006: Multimediální atlas podnožových, moštových a stolních odrůd révy.  http://tilia.zf.mendelu.cz, PAVLOUŠEK, P., 2007: Encyklopedie révy vinné. Computer Press Brno, 320 str. ISBN: 978-80-251-1704. POSPÍŠILOVA, D., SEKERA, D., RUMAN, T., 2005: Ampelografia Slovenska. Výskumná a šľachtiteľská stanica vinárska a vinohradnícka Modra, 367 str. ISBN: 80-96-9350-9-7 www.wineofczechrepublic.cz FOTO: www.vinarstviflajsinger.cz