Víno z Modrého Portugalu má rubínovú farbu, plnú chuť, výraznú ovocnú arómu po červenom ovocí, podporenú jemnou trieslovinkou. Optimálne sú vína, ktoré ležali v drevených sudoch.

Synonymá: Česká a Slovenská republika: Portugalské Modré, Oporto, Portugal, Ranina, Skoré černé Francúzsko: Portugais bleu, Raisin des Roses Nemecko, Rakúsko: Blauer Portugieser, Oportorebe, Portugieser, Badener. 

Pôvod a rozšírenie: Pôvod tejto odrody je neznámy. Názov poukazuje na portugalský pôvod, ale nie je to tak. V Portugalsku sa vôbec nepestuje a portugalský ampelografovia neuznávajú jeho príbuznosť k žiadnej odrode tam pestovanej. V Dolnom Rakúsku a Maďarsku sa pestuje od nepamäti a odtiaľ sa rozšíril aj do Nemecka, Česka a Slovenska. U nás bol zaregistrovaný v roku 1941.

Morfológia: List: Stredne veľký, široko lievikovitý, 3 – laločnatý, zriedkakedy celookrajový, na vrchnej i spodnej strane hladký. Stopka je stredne dlhá aj kratšia, červenkasto pruhovaná. Strapec: Stredne veľký, v priemere 160 mm dlhý, kónický, hustý na krátkej stopke. Tvorí 1 – 2 krídelká. Bobuľa: Stredne veľká (15 mm), guľovitá, tmavomodrá, slabo voskovo osrienená s hrdzavými bodkami.

Fenológia: Pučí stredne skoro, v polovici apríla. Kvitne v prvej až druhej dekáde júna. Bobule mäknú koncom júla a hrozno dozrieva koncom septembra až začiatkom októbra.

 

Agrobiológia: Poloha a pôda: Odroda je na polohu nenáročná, vhodná do všetkých vinárskych oblastí u nás. Vhodné sú pôdy štrkové, piesočnaté, hlinito-piesočnaté a hlinité. Za nevhodné možno označiť pôdy vlhké a prehnojené dusíkom. Rez a vedenie: Vzhľadom na silný rast odrode vyhovuje vysoké vedenie so širším sponom. Reže sa na 6 – 8 rodiacich na m2 pôdy. Úroda: Býva 10 – 14 t.ha-1. Dosahovaná cukornatosť je najčastejšie v rozmedzí 17 – 21 °NM a obsah kyselín 7 – 11 g.l-1.

Enológia: Modrý Portugal je odroda vhodná na veľké množstvo technológií spracovania hrozna a výroby vína. Často sa používa na výrobu mladého červeného vína. Na tento účel je vhodná krátkodobá macerácia s následnou jablčno-mliečnou fermentáciou. Vďaka pomerne dobrej fenolovej zrelosti a cukornatosti je táto odroda vhodná aj na výrobu veľmi kvalitných prívlastkových vín so zrením v dubových sudoch. Pri zbere hrozna v októbri je už väčšinou dobrá fenolová zrelosť a je možná macerácia i dlhšiu dobu s následným alebo i súčasným odbúravaním jablčnej kyseliny. Následným ležaním v drevených sudoch získava víno stabilnú, intenzívnu farbu a plnosť chuti. Víno z Modrého Portugalu má rubínovú farbu, plnú chuť, výraznú ovocnú arómu po červenom ovocí, podporenú jemnou trieslovinkou. Optimálne sú vína, ktoré ležali v drevených sudoch.

Vína z odrody Modrý Portugal kúpite online tu >



Spracoval: Ing. Daniel Šimonovič SOTOLÁŘ, R., 2006: Multimediální atlas podnožových, moštových a stolních odrůd révy.  http://tilia.zf.mendelu.cz PAVLOUŠEK, P., 2007: Encyklopedie révy vinné. Computer Press Brno, 320 str. ISBN: 978-80-251-1704. POSPÍŠILOVA, D., SEKERA, D., RUMAN, T., 2005: Ampelografia Slovenska. Výskumná a šľachtiteľská stanica vinárska a vinohradnícka Modra, 367 str. ISBN: 80-96-9350-9-7 www.wineofczechrepublic.cz FOTO: www.vinarstviflajsinger.cz