Vína tejto odrody sú svetložltej farby, veľmi jemnej a čistej muškátovej vône, stredne plnej a veľmi harmonickej chuti, niekedy s nižším obsahom kyselín.

Synonymá: Česká a Slovenská republika: Ottonel Francúzsko: Muscat Ottonel Nemecko, Rakúsko: Muskat Ottonel weiss Taliansko: Moscato Ottonel, Ottonel Frontignan

Pôvod a rozšírenie: Muškát Ottonel vypestoval zo semena Robert Moreau, francúzsky záhradkár z Angers. Predpokladá sa že jedným z rodičov bola Chrupka a druhým rodičovským partnerom by mohol byť Muscat de Saumur. Po roku 1852 sa rozšíril vo francúzskom Alsasku, neskôr v mnohých európskych štátoch, najmä v Nemecku, Rakúsku a  Maďarsku, ďalej v bývalých republikách Juhoslávie, Taliansku, Rumunsku a v Ruskej federácií. V ČR sa pestuje na 0,4 % plochy vinohradov. U nás zaberá 0,6 % výmery vinohradov. Do listiny registrovaných odrôd bol zapísaný v roku 1952.

Morfológia: List: Stredne veľký alebo malý, neurčito zvlnený, z hornej aj spodnej strany hladký. Čepeľ je 3 – 4 laločnatá. Stopka je krátka až stredne dlhá. Strapec: Stredne veľký v priemere 120 mm dlhý, cylindrický na krátkej stopke, stredne hustý. Bobuľa: Stredne veľká (priemerne 16 mm dlhá), elipsoidná, symetrická, zlatožltá.

Fenológia: Má stredne dlhé vegetačné obdobie. Mäknutie bobúľ začína začiatkom augusta a hrozno sa oberá v tretej dekáde septembra.

Agrobiológia: Poloha a pôda: Na polohu nie je veľmi náročný. Neznáša však lokality s častými výskytmi rosy alebo hmly, ktoré môžu veľmi negatívne pôsobiť na výskyt hnilôb. Na pôdy je veľmi náročnou odrodou. Vyžaduje hlboké, úrodné pôdy, dobre zásobené živinami a dobre hospodáriace s vodou. Rez a vedenie: Vhodné sú stredné, ale aj vysoké typy vedenia. Za najvhodnejší sa pokladá rez na dlhý ťažeň. Odporúčané zaťaženie je okolo 10 plodonosných očiek na m2. Úroda: Úrodnosť sa pohybuje v medziach 6 – 9 t.ha-1, pri cukornatosti muštu 17 – 18 °NM a obsahu kyselín 7 – 9 g.l-1.

Enológia: Muškát Ottonel je vhodný pre výrobu chuťovo plných a aromatických vín v prívlastkových akostných stupňoch. Tiež je vhodný ako aromatická zložka ,,cuvée“. Ako u väčšiny aromatických odrôd treba hrozno zberať v optimálnej aromatickej zrelosti a tiež dávať pozor na obsah kyselín. Pred vlastným kvasením je možné využívať krátkodobú maceráciu pri riadených teplotách po dobu 6 – 48 hodín. Nie moc vhodné je použitie chladového kvasenia, ktoré síce zvyšuje arómu, ale zníži telo vína. Vo vyšších kvalitatívnych kategóriách je tiež vhodné uprednostniť ponechanie zbytkového cukru pred vysokým obsahom alkoholu. Zbytkový cukor zvýrazní muškátovú arómu tejto odrody. Takéto vína môžu byť vhodné i na dlhšie ležanie a archiváciu. Vína tejto odrody sú svetložltej farby, veľmi jemnej a čistej muškátovej vône, stredne plnej a veľmi harmonickej chuti, niekedy s nižším obsahom kyselín.

Spracoval: Ing. Daniel Šimonovič Zdroje: PAVLOUŠEK, P., 2007: Encyklopedie révy vinné. Computer Press Brno, 320 str. ISBN: 978-80-251-1704. POSPÍŠILOVA, D., SEKERA, D., RUMAN, T., 2005: Ampelografia Slovenska. Výskumná a šľachtiteľská stanica vinárska a vinohradnícka Modra, 367 str. ISBN: 80-96-9350-9-7 STEVENSON, T., 2002: Nová encyklopédia svetových vín. Ikar Bratislava, 600 str. ISBN: 80-551-0446-8 www.wineofczechrepublic.cz