Váh
Nemyslíme najdlhšiu slovenskú rieku, iba ak rieku, ktorá tečie priamo z fľaše do pohára. Jedná sa o ďalšieho slovenského novošľachtenca, ktorý vznikol pod rukami Doroty Pospíšilovej.
Pôvod a rozšírenie:
Váh bol vyšľachtený v roku 1976 Dorotou Pospíšilovou vo VÚVV v Bratislave. Tiež vznikol krížením francúzskych odrôd Castets x Abouriou noir. Z kríženia bol vybratý semenáčik 3/13, ktorý dostal meno Váh. Ako všetky novošľachtence, aj tento bol zaradený do ŠOS ÚKSUP a získal právnu ochranu v roku 2004. Váh patrí medzi registrované modré muštové odrody.
Morfológia:
List je veľký, kopijovitý, 5-laločnatý. Čepeľ je hlboko mechúrikovitá, plytko vykrajovaná, na spodnej strane husto štetinatá i jemne chĺpkatá. Stopkový výrez je otvorený s okrúhlym aj ostrým dnom. Stopka listu je stredne dlhá.
Strapec je stredne veľký, kónický, riedky, rozvetvený.
Bobuľa je modročierna, malá až veľmi malá, guľatá.
Fenológia:
Váh pučí neskoro, preto je odolný voči jarným mrazom, citlivejší je na zimné mrazy. Hrozno dozrieva stredne neskoro (polovica októbra).
Agrobiológia:
Váh je vhodné vysádazť na južne orientované svahy v najteplejších vinohradníckych oblastiach. Na pôdy nie je náročný, vhodnejšie pôdy sú menej výživné. Úrody hrozna sú pomerne vysoké 10-15 t/ha, cukornatosť muštov sa pohybuje v rozmedzí 19-25 °NM a koncentrácia kyselín je 7-9 g/l.
Enológia:
Váh poskytuje vína tmavočervenej farby. Má typický kabernetový buket, rovnako aj v chuti sa prejavujú kabernetové tóny, a papriková príchuť. Vína vyrobené z tejto odrody sú plné, extraktívne, majú vysoký obsah trieslovín. Vína majú mohutné telo, ktoré sa ešte viac zvýrazní, ak je použitá bariková technológia.
Použité zdroje:
Pospíšilová, D., a kol., 2005: Ampelografia Slovenskacs.wikipedie.org
www.vinoteka-vinaren.sk
FOTO: pivnicka.pravda.sk,
