Vinárska tradícia týchto ostrovov siaha až do dôb neolitu (neolit - mladá doba kamenná). Všeobecne vieme o ostrovoch povedať:

  • Klimatické podmienky: Prevláda tu stredomorská klíma, vysoký index slnečného svitu a stabilný morský vánok zabezpečuje vynikajúce podmienky pre pestovanie viniča.
  • Pôdne podmienky: Ostrovy ležiace v Egejskom mori - Rhodos, Kréta, Santorini a ostatné, sa vyznačujú vulkanickým typom pôd. Okrem pôd sopečného pôvodu sa tu nachádzajú kamenisté pôdy. Tieto typy pôd poskytujú ideálne podmienky pre pestovanie viniča.
  • Pestované odrody: Z odrôd, ktoré sa pestujú na týchto ostrovoch možno spomenúť Athir, Mandilaria, Kotsifali, Vilana, Liatico, či Muscat. Všetko sú to originálne, autochtónne odrody, ktoré sa tu pestovali oddávna, keďže ostrovy neboli nakazené Fyloxérou.

Ostrov Rhodos Rhodos bol prvou z oblastí v starovekom Grécku, kde sa začalo s pestovaním viniča a výrobou vína. Rhodos má najdlhší počet hodín slnečného svitu a najkratšie obdobie dažďov. Na tomto ostrove sa vyrábajú vysoko kvalitné vína. Celková rozloha viníc pestovaných na Rhodose je 1800 hektárov. Dominantnými odrodami, ktoré sa tu pestujú sú biela Athir (vysadená na ploche 1100 ha) a modrá odroda Mandilaria (vysadená zhruba na 600 ha). Nájsť tu môžeme aj sladké vína z odrody Muscat.

Ostrov Kréta Vinárska tradícia ostrova Kréta sa datuje do roku 4000 p.n.l., do čias slávnej Mínojskej civilizácie. Na ostrove Kréta sa nachádzajú štyri vinárske oblasti - Archanes, Dafnes, Peza a Sitia. Pri mestečku Archanes bol objavený najstarší lis na svete. Celková rozloha viníc oblasti Archanes je asi 500 hektárov, najviac sa pestuje odroda Kotsifali. Vinice sú vysadené v nadmorskej výške 700 metrov nad morom.

Vinice na Kréte sú vysadené hlavne v severnej časti ostrova. Unikátny krétsky ekosystém poskytuje ideálne podmienky pre pestovanie viniča. Ďalšou vinárskou oblasťou Kréty je Dafnes, ktorá sa nachádza v blízkosti centra Kréty. Oblasť má 400 ha viníc a najviac sa pestuje odroda Liatico, v nadmorskej výške 300-400 metrov nad morom. Oblasť Peza zahŕňa 18 mestečiek, ktoré majú spoločne výmeru viníc 800 ha. Na svahoch vo výške do 600 metrov nad morom rastú odrody Kotsifali, Mandilaria a Vilana. Poslednou, no nemalou oblasťou je Sitia, ktorá disponuje celkom 700 hektármi viníc. Najviac pestovanou odrodou je Liatico. Okrem autochtónnych odrôd sa pestujú aj známe odrody ako Chardonnay, či Syrah.

Ostrov Santorini

Ostrov Santorini patrí k ostrovom, ktoré vyrazia človeku dych. Výroba vína tu siaha až do čias doby bronzovej. Po ničivom výbuchu sopky v roku 1650 p.n.l. bol ostrov pokrytý sopečným popolom, lávou a pemzou. Práve táto katastrofa vytvorila podmienky pre vznik pôd, ktoré sú málo úrodné pre niektoré plodiny, zato však veľmi hodné pre pestovanie viniča. Zvláštnosťou v pestovaní je, že sa pestuje nízko pri zemi, sformovaný do košov v tvare korún. Je to z toho dôvodu, aby sa vinič ochránil pred silnými vetrami, ktoré fúkajú od mora. Celková výmera vysadených viníc na ostrove Santorini je 1200 hektárov. Pestuje sa tu asi 80 % bielych odrôd, zvyšných 20 % zastupujú modré odrody.

Ostrov Limnos Tento ostrov je viac menej rovinatým ostrovom. Najvyšší bod ostrova má vrchol vo výške 430 metrov. Ostrov je sopečného pôvodu a nachádza sa tu 1000 hektárov viníc. Najviac sa tu pestuje odroda Muscat of Alexandria.

Ostrov Paros Podobne ako na ostrove Santorini sa tu pestuje vinič pri zemi. Kvôli vplyvu silných vetrov sa necháva vinič plaziť po zemi a v niektorých miestach dosahuje až 4 metre na dĺžku. Najviac sa tu pestuje odroda Mandilaria a Monemvasia. Ostrov Paros nebol nikdy postihnutý pôsobením fyloxéry.

Ostrov Samos Samos vznikol v dôsledku veľkých tektonických otrasov. Celý ostrov je pretkaný dominantnými kopcami, ktoré sú obklopené rovinami. Na ostrove Samos je vysadených 1800 hektárov viníc. Dominuje biela odroda Muscat a vyrábajú sa z nej známe, sladké vína. Vinice sú vysadené na vápencovej pôde v rôznych nadmorských výškach až do výšky 800  metrov nad morom.

Použité zdroje: www.allaboutgreekwines.com, www.greekwine.gr, en.wikipedia.org, Johnson, H., Robinsonova, J., 2009: Svetový atlas vína, Vydavateľstvo IKAR, str. 282 FOTO: www.allaboutgreekwines.com, www.greekwine.com,