Južnoslovenská vinohradnícka oblasť
KM , 20. júla 2014

SLOVENSKO – Južnoslovenská vinohradnícka oblasť

Južnoslovenská vinohradnícka oblasť je druhou najväčšou oblasťou, kde sa pestuje Vitis vinifera L. na ploche 5345,6 ha vinohradov.

Predsa len má jedno prvenstvo, a síce je najteplejšou oblasťou na Slovensku so suchým podnebím a miernymi zimami. Rozprestiera sa v najteplejších lokalitách Podunajskej nížiny s mierne zvlneným terénom a na úpätí nízkych pahorkatín. Južnoslovenská vinohradnícka oblasť sa rozdeľuje na dve odlišné podoblasti, líšiace sa vhodnosťou prírodných podmienok na pestovanie viniča. Južnoslovenská oblasť je zložená z ôsmich vinohradníckych rajónov a 129 obcí.

Podoblasti Južnoslovenskej vinohradníckej oblasti:

  1. Západná časť, hlavne v okolí mesta Dunajská Streda, sa rozprestiera na fluviálnych sedimentoch Dunaja a poskytuje podmienky predovšetkým vhodné na produkciu vín nižšej kvality. Do tejto západnej časti patria tri rajóny – dunajskostredský, šamorínsky a galantský.

  2. Východná časť, hlavne severne, severozápadne a severovýchodne od mesta Štúrovo poskytuje vhodné podmienky na dopestovanie odrôd náročných na teplo a slnečný svit. Vinohrady sú vysadené na kvalitných sprašových pahorkatinách Podunajskej nížiny. Táto časť je tvorená zvyšnými piatimi rajónmi – palárikovským, komárňanským, hurbanovským, strekovským a štúrovským.

Klimatické podmienky

Priemerné zrážky v Južnoslovenskej vinohradníckej oblasti sa pohybujú v okolí 540 mm ročne. Priemerné ročné teploty sa pohybujú okolo 11,8 °C, priemerná teplota počas vegetácie je 18,3 °C. O Južnoslovenskej vinohradníckej oblasti sa hovorí ako o najteplejšom kúte Slovenska s najvyššími teplotami počas vegetácie dlhodobo aj viac ako 30 °C. Vegetačné obdobie tu trvá o dva týždne dlhšie v porovnaní s celou krajinou.

Pôdne podmienky

Vinohrady, ktoré sa rozprestierajú na rovinách, prípadne miernych svahoch, sú zväčša na piesočnatých, poľnohospodársky málo úrodných pôdach. Svahovité terény majú najmä juhozápadný, menej juhovýchodný a južný sklon od 2 do 16 ° a vinohrady sú tu na hlbších hlinitých až hlinito-piečitých pôdach.

Pestované odrody

V tejto oblasti dominujú odrody vyslovene južného charakteru – najvyššie percento tvoria Rizling vlašský a Rizling rýnsky. Pre hlboké pôdy sú typické odrody ako Silvánske zelené, Tramín červený a z modrých odrôd Frankovka modrá či Cabernet Sauvignon. Výborne sa tu darí aj pinotovým odrodám – Rulandskému modrému, Rulandskému šedému, Rulandskému bielemu a Chardonnay. Strekovský a Štúrovský vinohradnícky rajón je známy aj vďaka pestovaniu slovenských novošľachtencov, akými sú Devín a Dunaj. Vhodná klíma i pôda poskytujú ideálne podmienky pre pestovanie aj iných novošľachtencov ako sú – Breslava, Aromína, Hetera, z modrých odrôd – Nitria, Hron, Váh a mnohé ďalšie.

Použité zdroje:

Lipka, F. a kol., 2006: Praktický sprievodca slovenskými vínami
http://sk.wikipedia.org/wiki/Ju%C5%BEnoslovensk%C3%A1_vinohradn%C3%ADcka
Pospíšilová, D. a kol., 2005: Ampelografia Slovenska, str. 53
Foto: http://www.winoslowackie.pl/regiony/poludniowoslowacki-region/name/vintop-karko/

Najčítanejšie články »