Malokarpatská vinohradnícka oblasť sa skladá z troch podoblastí, ktoré sa navzájom odlišujú z hľadiska klimatických, ale najmä pôdno-geologických podmienok. Do týchto podoblasti môžeme rozdeliť dvanásť vinohradníckych rajónov, ktoré sú súčasťou Malokarpatskej vinohradníckej oblasti.

Podoblasti Malokarpatskej vinohradníckej oblasti:

  1. Vinohrady Záhoria ležia v regióne Záhorie, na krajnom západe, medzi riekou Moravu a severozápadným okrajom Malých Karpát. Najvýznamnejšia časť vinohradov Záhoria sa nachádza v okolí mesta Skalica. V porovnaní s južnými svahmi Malých Karpát, klimatické podmienky sú tu o niečo drsnejšie. Z pôdno-geologického substrátu tu prevažujú fluviálne sedimenty riek (najmä Moravy a Myjavy) a viate piesky. Vinohradnícke rajóny spadajúce do tejto podoblasti – skalický, záhorský, stupavský

  2. Malokarpatské vinohrady v užšom slova zmysle sa rozprestierajú na juhozápadných svahoch Malých Karpát od Bratislavy po Horné Orešany. Geologickým substrátom sú predovšetkým náplavové kužele malokarpatských potokov, pôdy sú hlinito-piesočnaté a stredne skeletnaté. Do tejto podoblasti radíme 7 vinohradníckych rajónov – bratislavský, pezinský, modranský, doľanský, orešiansky, senecký a trnavský.

  3. Vinohrady na nížinách a pahorkatinách severného výbežku Malých Karpát a východne od Malých Karpát. Tieto vinohrady sú v porovnaní s predošlými podoblasťami podstatne mladšie. Faktom však je, že aj v najsevernejších polohách tejto podoblasti je možné dopestovať hrozno vhodné na výrobu vysokokvalitných vín, či už v okolí mesta Hlohovec alebo v oblasti Čachtíc. Do tejto podoblasti patrí – hlohovecký a vrbovský rajón.

Klimatické podmienky

Priemerné zrážky v Malokarpatskej vinohradníckej oblasti sa pohybujú okolo 600 mm ročne. Charakteristické sú výrazné rozdiely medzi teplotou cez deň a v noci, ktoré v čase vegetácie dosahujú aj 15 °C. Priemerná ročná teplota je 11 °C, počas vegetácie je táto teplota vyššia (17,2 °C). Nebezpečnými sú hlavne prívalové dažde a búrky, ktoré sa v Malých Karpatoch často vykytujú. Na prudkých svahovitých viniciach spôsobujú škody najmä erozívneho charakteru.

Pôdne podmienky

Vinohrady ležiace na svahoch Malých Karpát sú charakeristické najmä svojou rozmanitosťou pôd, mnohorakou svahovitosťou a širokou škálou pestovaných odrôd. Pre kvalitu dorábaných vín je rozhodujúce, že väčšina vinohradov leží na južných, juhozápadných, západných a juhovýchodných svahoch, ktoré sú pre kvalitu vína najpriaznivejšie. V juhovýchodnej časti Malokarpatskej vinohradníckej oblasti sa vyskytujú pôdy ťažšie, hlinité, kým v severozápadnej časti sa pestuje vinič na ľahších, hlinito-pieskových až kamenistých pôdach.

Pestované odrody

Malokarpatská vinohradnícka oblasť je väčšinovým producentom hrozna na výrobu bielych vín. Najpestovanejšou odrodou je Veltlínske zelené. Každá vinohradnícka obec pod Malými Karpatmi má aj svoju charakteristickú odrodu – napríklad v Limbachu je to Silvánske zelené, v Modre Dievčie hrozno, v Pezinku Rizling vlašský, z modrých odrôd je to v Rači Frankovka modrá a v Orešanoch Modrý Portugal. V posledných rokoch sem prenikli aj moderné odrody na výrobu kvalitných bielych vín – Chardonnay, Devín, Muškát moravský, Aurélius. Väčší záujem o moderné červené vína určite podporujú výsadby Alibernetu, Neronetu, taktiež Cabernetu Sauvignon a slovenského novošľachtenca Dunaj.


Použité zdroje: Lipka, F. a kol., 2006: Praktický sprievodca slovenskými vínami http://sk.wikipedia.org/wiki/Malokarpatsk%C3%A1_vinohradn%C3%ADcka_oblas%C5%A5 Pospíšilová, D. a kol., 2005: Ampelografia Slovenska, str. 53 Foto: http://sk.wikipedia.org/wiki/Malokarpatsk%C3%A1_vinohradn%C3%ADcka_oblas%C5%A5 http://www.winoslowackie.pl/regiony/malokarpacki-region-winiarski/