Vinohradnícka oblasť Tokaj
KM , 21. júla 2014

SLOVENSKO – Vinohradnícka oblasť Tokaj

Tokaj je historickou aj teritoriálnou súčasťou veľkého tokajského regiónu, ktorého väčšia časť sa rozprestiera na území Maďarska.

Vinohradnícka oblasť Tokaj je geograficky uzatvorená oblasť v povodí rieky Bodrog, severne na Slovensku ohraničená Zemplínskymi vrchmi a na juhu v Maďarsku ohraničená sútokom riek Tisa a Bodrog. Na Slovensku je zákonom delimitovaných 907 ha. Je to najmenšia vinohradnícka oblasť na Slovensku.

Tokaj patrí k piatim oblastiam na svete, v ktorých možno dopestovať hrozno na výrobu prírodne sladkých vín. Prvopočiatky pestovania viniča v tejto oblasti spadajú do obdobia nadvlády Rimanov. Po úpadku Rímskej ríše pokračovali v pestovaní viniča starí Slovania. V tomto období sa formovali niektoré staré odrody viniča. Z tohto obdobia sa odvíja pomenovanie celej oblasti. Podľa historických prameňov je odvodené od staroslovanského slova „stokaj“, čo v preklade znamená sútok dvoch riek – Tisy a Bodrogu.

Pestovanie viniča a celkový rozvoj oblasti bol spomalený vpádom Tatárov, kedy boli vinohrady zničené. Veľkú zásluhu na rozvoji kraja mal kráľ Belo IV., ktorý spustnutý kraj kolonizoval talianskymi osadníkmi. Tí priniesli nové skúsenosti a základnú tokajskú odrodu – Furmint, ktorá dáva tokajskému vínu jeho nenapodobiteľný a nezameniteľný charakter. Významný podiel na charaktere a technologickom postupe výroby tokajských vín zanechal vpád Turkov v roku 1528. Pod tureckou nadvládou zostal Tokaj 170 rokov. Vpád Turkov bol podnetom na budovanie tokajských pivníc v tufoch, ktoré mali pôvodne slúžiť ako úkryty ľudí a majetku pred lúpežnými vojskami a nájazdmi nepriateľa. Postupom času sa ale zistilo, že dlhoročné vyzrievanie vína v pivniciach má mimoriadne priaznivé účinky na jeho chuť a kvalitu. Prvá písomná zmienka o tokajských výberoch sa datuje do roku 1560, kedy sa v latinsko-maďarskom slovníku Fabricia Balázsa stretávame s termínom cibéby.

Cibéby sú definované ako scvrknuté bobule hrozna, ktoré sa v priaznivých ročníkoch tvoria v strapcoch tokajských odrôd Furmint, Lipovina a Muškát žltý napadnutých ušľachtilou formou plesne Botrytis cinerea persoon.

Vinohradnícku oblasť Tokaj tvorí sedem vinohradníckych obcí – Bara, Čerhov, Černochov, Malá Tŕňa, Slovenské Nové Mesto, Veľká Tŕňa a Viničky.

Klimatické podmienky

Tokajskú vinohradnícku oblasť môžeme definovať ako oblasť teplú, mierne suchú, s chladnou zimou. Najdôležitejšie pre budúcu kvalitu tokajských vín je rozloženie zrážok (ročný úhrn 550 mm) – maximum zrážok pripadá na mesiac jún, potom postupne klesajú a v septembri dosahujú minimum. Typickým znakom tejto oblasti je dlhá a suchá jeseň. Jesenné rána sú hmlisté a podporujú tvorbu cibéb. Priemerné teploty sa tu pohybujú od 10,3 až 16,5 °C (počas vegetácie).

Pôdne podmienky

Pôda v Tokajskej oblasti je výrazne kamenistá sopečného pôvodu. Je schopná počas dňa do seba absorbovať slnečné žiarenie, ktoré následne v noci vyžaruje – aj po chladnej noci je ráno ešte teplá.

Pestované odrody

V Tokajskej oblasti sa pestujú tri tradičné odrody – Furmint 48 %, Lipovina 32 %, Muškát žltý 12 % a nová odroda Zeta, ako aj malá časť modrých odrôd.

Typické názvy tokajských vín

  • samorodné – ak sa víno vyrába etanolovou fermentáciou z hrozna tokajských odrôd, dopestovaného na kvalifikovaných honoch, ak nie sú priaznivé podmienky na hromadnú tvorbu cibéb, sú dva typy samorodného vína: suché – hrozno musí mať cukornatosť najmenej 21 °NM a vyrobené víno musí mať obsah prírodného zvyškového cukru do 10 g/l, a sladké – hrozno musí mať cukornatosť najmenej 24 °NM a vyrobené víno musí mať obsah prírodného zvyškového cukru nad 10 g/l

  • výber – víno, ktoré vzniká etanolovou fermentáciou po zaliatí cibéb dopestovaných na kvalifikovaných honoch muštom s cukornatosťou najmenej 21 °NM. Podľa množstva pridaných cibéb sa člení na 3 – 6 putňový (putňa – pôvodne drevená, dnes aj plastová nádoba, ktorá slúži na nosenie hrozna, zvyčajne má objem 20 – 60 l. V tokajskej oblasti sa táto nádoba s objemom 15 l využíva aj ako miera pri spracovaní cibéb)

  • mášláš – víno vyrobené etanolovou fermentáciou muštu alebo vína totožného ročníka, pochádzajúceho z kvalifikovaných honov, naliateho na kvasničné kaly tokajského samorodného vína alebo tokajského výberu. Na trh sa uvádza po dvoch rokoch zrenia, z toho aspoň rok v drevenom sude.

  • forditáš – víno vyrobené etanolovou fermentáciou muštu alebo vína totožného ročníka, pochádzajúceho z kvalifikovaných honov, naliateho na matolinové výlisky z cibéb dopestovaných na kvalifikovaných honoch. Na trh sa uvádza po dvoch rokoch zrenia, z toho aspoň rok v drevenom sude.

  • výberová esencia – víno získané etanolovou fermentáciou cibéb z kvalifikovaných honov. Pri zbere sa vyberajú osobitne bobule hrozna, ktoré sa hneď po spracovaní zalejú muštom pochádzajúcim z definovaného vinohradu, ktoré obsahuje aspoň 180 g/l prírodného cukru a 45 g/l bezcukorného extraktu. Na trh sa uvádza po troch rokoch zrenia, z toho aspoň dva roky v sude.

  • esencia – víno získané pomalou fermentáciou samotoku, ktorý sa získava zo zvášť vyberaných cibéb dopestovaných na kvalifikovaných honoch. Esencia obsahuje aspoň 450 g/l prírodného cukru a 50 g/l bezcukorného extraktu.Na trh sa uvádza po troch rokoch zrenia, z toho aspoň dva roky v sude.

Použité zdroje:
Lipka, F., a kol., 2006: Praktický sprievodca slovenskými vínami
Pospíšilová, D., a kol., 2005: Ampelografia Slovenska
Malík, F., a kol., 2012: Vinársky lexikón, str. 93
http://sk.wikipedia.org/wiki/Tokajsk%C3%A9_v%C3%ADno
http://www.tokajskevino.sk/tokajske-vino/tokajska-oblast/
Foto: http://www.tokajskevino.sk/tokajske-vino/tokajska-oblast/

Najčítanejšie články »