Vino.sk

Víno.sk, 16, Jún 2009

Dornfelder

Dosahované vína bývajú výbornej kvality, tmavočervenej farby, jemne aromatickej vône a chuti. Pre svoju intenzitu farby je v Nemecku cenená ako surovina pre zvyšovanie farebnosti červených vín i pre zrenie v sudoch barrique.

Pôvod a rozšírenie:
Odroda bola vyšľachtená v roku 1955 na Štátnom výukovom a výskumnom ústave pre vinohradníctvo a ovocinárstvo vo Weinsbergu v Nemecku. Vznikla ako kríženec Helfensteiner x Heroldrebe. V Nemecku sa jedná o veľmi populárnu modrú muštovú odrodu, ktorá zaznamenáva v poslednom desaťročí nevídaný rozmach. U nás ešte nepatrí medzi zaregistrované odrody, ale jej popularita je značná. V ČR je uznaná od roku 2004 a pestuje sa tam na 40,5 ha výsadieb.

Najlepšie vína odrody Dornfelder zakúpite online priamo tu >>

Morfológia:
List: Veľký, tmavozelený, 5 – laločnatý, stredne hlboko vykrajovaný. Čepeľ má mechúrkovitý povrch, na spodnej strane je husto štetinatá. Stopka listu je stredne dlhá.
Strapec: Stredný až veľký, stredne hustý až redší, valcovitý.
Bobuľa: Veľká, guľatá, modročierna, s voskovým osrienením.

Fenológia:
Nástup odrody do väčšiny fenofáz je skorý. Odroda pomerne skoro pučí i mäkne. Zrelosť hrozna nastáva od polovici septembra do polovice októbra v závislosti od zrelosti akú chceme dosiahnuť.

Agrobiológia:
Poloha a pôda: Pre kvalitné vyzretie hrozna požaduje veľmi dobré stanovištia, výhradne svahovité a dobre exponované pozemky. Akostné víno poskytuje aj v horších lokalitách. Rodí veľmi silno, preto sa nehodí do príliš úrodných pôd, v ktorých trpí kvalita na úkor kvantity.
Rez a vedenie: Pestuje sa najmä na strednom vedení. Optimálne zaťaženie je 4 – 6 očiek na m². Ideálny je rez na jeden dlhý ťažeň s 10 – 12 plodnými očkami.
Úroda: Plodnosť má vysokú 10 – 15 t.ha^-1, pri cukornatosti muštu 16 – 19 °NM a obsahu kyselín 8,5 – 10,5 g.l^-1.

Enológia:
Dornfelder má pomerne dobrý enologický potenciál. Má vyšší obsah antokyaninových farbív, dobre fenolové zloženie a nižší obsah organických kyselín vo vyzretom hrozne.
Hrozno pre výrobu akostného vína možno väčšinou zberať už v druhej polovici septembra. Vyznačujú sa vysokou farebnosťou a nižším obsahom kyselín. Cieľom vinifikácie je potom maximálna extrakcia farbív a získanie sviežeho červeného vína s ovocným charakterom. Macerácia by mala byť kratšia – 5 – 7 dní.
Pri výrobe prívlastkových vín sa vyžaduje veľmi dobre fenolovo vyzreté hrozno, ktoré sa zberá v polovici októbra. Dobu macerácie potom možno nastaviť podľa požadovaného charakteru vína. Surovina z regulovaných viníc s cukornatosťou vyššou než 22 °NM umožňuje získanie plných, extraktívnych červených vín vyrábaných technológiou dlhej macerácie trvajúcej často 14 až 21 dní.
Dosahované vína bývajú výbornej kvality, tmavočervenej farby, jemne aromatickej vône a chuti. Pre svoju intenzitu farby je v Nemecku cenená ako surovina pre zvyšovanie farebnosti červených vín i pre zrenie v sudoch barrique.

Spracoval: Ing. Daniel Šimonovič

SOTOLÁŘ, R., 2006: Multimediální atlas podnožových, moštových a stolních odrůd révy.  tilia.zf.mendelu.cz/ustavy/556/ustav_556/atlas_reva/atlas_reva.pdf
PAVLOUŠEK, P., 2007: Encyklopedie révy vinné. Computer Press Brno, 320 str. ISBN: 978-80-251-1704.
POSPÍŠILOVA, D., SEKERA, D., RUMAN, T., 2005: Ampelografia Slovenska. Výskumná a šľachtiteľská stanica vinárska a vinohradnícka Modra, 367 str. ISBN: 80-96-9350-9-7
www.wineofczechrepublic.cz
FOTO: www.vinarstviflajsinger.cz