Vino.sk

Vino.sk, 31, Máj 2009

Furmint

Odroda, ktorá sa vďaka svojim výnimočným vlastnostiam stala základom pre výrobu tokajských vín. Dozrieva pomerne neskoro, v prvej polovici októbra. Vína sú typické vyššou kyselinkou, ktorá je zárukou dlhej životnosti vína.

Synonymá:
Francúzsko: Tokay
Nemecko, Rakúsko: Mosler, Luttenberger, Weisslauber, Edler weisser Tokayer, Malnik
Taliansko: Furmint bianco
Maďarsko: Bihari boros, Demjén, Formont, Furmin

Pôvod a rozšírenie:
Pôvod Furmintu nie je presne známy. Najpravdepodobnejší s zdá byť názor, že vznikol ako semenáč a neskôr bol rozmnožený v oblasti Tokaihegyalja, odkiaľ prenikol aj do ostatných oblastí Maďarska. Podľa iných odhadov pochádza z rumunskej oblasti Tirnava, alebo s talianskej Formie.
Je rozšírený vo viacerých štátoch Európy, najmä však v Maďarsku. Vo vinohradníckej oblasti Tokaj tvorí základ tokajských vín. Vo väčšom rozsahu sa pestuje v rumunskej Transylvánií, ale aj v Moldavsku, na Kryme a na Zakarpatskej Ukrajine.
U nás je rozšírený výlučne na východnom Slovensku, predovšetkým v Tokaji. Pestuje sa na 236 ha, čo predstavuje 1,56% plochy vinohradov. Registrovaná je od roku 1952. 

Morfológia:
List: Stredne veľký až veľký, častejšie širší ako dlhší, tmavozelený, 3 – laločnatý, zriedka 5 – laločnatý. Čepeľ je zvlnená, dosť hrubá, na spodnej strane plstnatá so štetinatou žilnatinou. Stopka je kratšia, vínovočervená.
Strapec: Stredne veľký až veľký, 100 – 160 mm dlhý a 70 – 90 mm široký, typicky valcovitý, niekedy s malým krídelkom. Stopka je pomerne krátka.
Bobuľa: Stredne veľká, v priemere 16 mm, guľovitá, zelenožltá, v období plnej zrelosti zlatožltá. Počas dlhých teplých jesení sa bobule scvrkávajú s pomocou Botritis cinerea a tvoria cibéby, ktoré sú základom výroby tokajských výberov.

Fenológia:
Furmint je odroda s dlhým vegetačným obdobím. Na jar skoro pučí, stredne skoro kvitne, bobule mäknú koncom júla, až začiatkom augusta. Fyziologická zrelosť hrozna nastáva zvyčajne do 10. októbra.

Agrobiológia:
Poloha a pôda: Má veľké nároky na polohu i na pôdu. Vyžaduje najteplejšie polohy, južne exponované svahy, a to v lokalitách s dlhou teplou jeseňou. Najlepšie sú pôdy sopečného pôvodu. Vyhovujú mu aj ľahšie, piesočnaté, zlepencové pôdy, zmiešané so sľudami a bridlicovými časťami a darí sa mu aj vo veľmi kamenistých terénoch.
Rez a vedenie: Vhodné je stredné vedenie s rezom na strelky a čapíky. Zaťaženie by nemalo presahovať 6 – 7 plodonosných očiek na m2 pôdy.
Úroda: Úrody hrozna by nemali presiahnuť 7 – 8 t.ha^-1. Cukornatosť fyziologicky zrelého hrozna býva približne 20 °NM a obsah kyselín sa pohybuje v rozpätí 9 – 10 g.l^-1.  

Enológia:
Odroda, ktorá sa vďaka svojim výnimočným vlastnostiam stala základom pre výrobu tokajských vín. Vína sú typické vyššou kyselinkou, ktorá je zárukou dlhej životnosti vína.

Spracoval: Ing. Daniel Šimonovič.

PAVLOUŠEK, P., 2007: Encyklopedie révy vinné. Computer Press Brno, 320 str. ISBN: 978-80-251-1704.
POSPÍŠILOVA, D., SEKERA, D., RUMAN, T., 2005: Ampelografia Slovenska. Výskumná a šľachtiteľská stanica vinárska a vinohradnícka Modra, 367 str. ISBN: 80-96-9350-9-7
STEVENSON, T., 2002: Nová encyklopédia svetových vín. Ikar Bratislava, 600 str. ISBN: 80-551-0446-8
FOTO: www.hungarywines.net