Spotrebná daň na ovocné vína a medovinu sa len po pár dňoch účinnosti ruší
Spotrebná daň na ovocné vína a medovinu platná iba od januára tohto...
VINÁRSKE AKTUALITY, TASR, 02, Február 2012
Spotrebná daň fakticky likviduje producentov ovocných vín v SR
Zákon o spotrebnej dani z alkoholických nápojov účinný od 1. januára...
VINÁRSKE AKTUALITY, 31, Január 2012
Tokajský dom
Firma Jaroslava Ostrožoviča je vinárstvom s 20 ročnou tradíciou. Z malej...
CESTY ZA VÍNOM, PR, 25, Január 2012
Prvý ročník súťaže o titul Najlepší vínár roka na MVC
Združenie Malokarpatská vínna cesta (MVC) pripravilo pre vinárov v...
VINÁRSKE AKTUALITY, TASR, 25, Január 2012
Zápisky z blogu
Nad prázdnou fľašou moravského Nesyt
Syt či Nesyt? Odpoveď je jasná.
BLOG 27.07 2011
Vino.sk, 17, Jún 2009
Merlot
Víno býva tmavo rubínovej až granátovej farby. Typická je sladkastá vôňa čiernych čerešní či kompótu, ktorá je pri zrení doplňovaná vôňou sliviek, fíg a pri fľašovej zrelosti vôňou tabaku a kávy.
Pôvod a rozšírenie:
Merlot je veľmi stará odroda vinnej révy a o jej pôvode je doposiaľ veľmi málo známych skutočností. Patrí medzi najviac rozšírené odrody v celosvetovom meradle. Asi najznámejšie vína tejto odrody sú z Francúzska, kde sa veľmi často produkujú ako cuvée s odrodami Cabernet Sauvignon a Cabernet Franc. Prenikla aj do severného Talianska, Švajčiarska, do bývalej Juhoslávie, Rumunska, Maďarska, Moldavska a Gruzínska. Pestuje sa aj v Argentíne, Čile, Uruguaji, Mexiku a v Brazílií.
V Českej republike je zaregistrovaná od roku 2001 a pestuje sa tam na 76,5 ha vinohradov. U nás zaregistrovaná nie je, napriek tomu je značne populárna.
Najlepšie vína odrody Merlot zakúpite online priamo tu >>
Morfológia:
List: Stredne veľký, 5 – laločnatý so stredne hlbokými výrezmi, na spodnej strane jemne chĺpkatý. Stopka je stredne dlhá, zelená.
Strapec: Stredne veľký, cylindricko-kónický, rozvetvený, stredne hustý.
Bobuľa: Stredne veľká, guľatá, modrá s celoplošným voskovým osrienením.
Fenológia:
Patrí medzi neskoršie odrody. Typický je najmä neskorý nástup fenofázy mäknutia bobúľ. Bobule sú veľmi dlho zelené a k vyfarbovaniu dochádza často až koncom augusta, v horších ročníkoch začiatkom septembra. Obvykle sa zbiera v druhej polovici októbra.
Agrobiológia:
Poloha a pôda: Požaduje výhradne svahovité pozemky s maximálnym využitím oslnenia a tepla. Tiež sú vhodné záhrevné pôdy s dobrým vodným hospodárstvom. Vyhovujú mu však i suchšie stanovištia.
Rez a vedenie: Vhodným pestovateľským tvarom je vedenie s rezom na ťažne a nižším kmienkom. Odporúča sa nižšie zaťaženie – 4 – 6 očiek na m2.
Úroda: Plodnosť je stredná 8 – 12 t.ha-1, pri cukornatosti muštu 18 – 23 °NM a obsahu kyselín 7 – 10,5 g.l-1.
Enológia:
V nevhodných lokalitách sa hrozno zberá iba v akostnej kategórií. Takéto hrozno nebýva dostatočne fenolovo zrelé. U tejto kategórie hrozna treba voliť kratšiu dobu macerácie (5 – 7 dní) vo vinifikátoroch pri vyšších teplotách (25 – 28 °C). Vína si potom zachovávajú svieži ovocný charakter a sú vhodné na okamžitú konzumáciu.
Optimálne pre Merlot z vynikajúcich polôh sú však plné a výrazné červené vína. Predpokladom výroby takéhoto typu vína je vynikajúca fenolová zrelosť a vyššia cukornatosť. U týchto vín treba dosiahnuť vyšší obsah alkoholu ako 13 obj. %. Optimálnou je pre takúto surovinu dlhšia doba macerácie (i viacej než 21 dní) a vyšších teplôt. Ideálnym pre tento typ vína je dlhé ležanie v dubových sudoch a nemusí sa vždy jednať o barrique. Vhodné je tiež následné ležanie vo flaši.
Merlot je vhodný výhradne na výrobu prívlastkového vína. Na Slovensku však nie je zaregistrovaný, preto sa nemôže deklarovať ako Akostné odrodové víno s prívlastkom.
Víno býva tmavo rubínovej až granátovej farby. Typická je sladkastá vôňa čiernych čerešní či kompótu, ktorá je pri zrení doplňovaná vôňou sliviek, fíg a pri fľašovej zrelosti vôňou tabaku a kávy. Víno vyniká hebkou vláčnosťou a veľmi príjemným dojmom plnosti.
Spracoval: Ing. Daniel Šimonovič
SOTOLÁŘ, R., 2006: Multimediální atlas podnožových, moštových a stolních odrůd révy. tilia.zf.mendelu.cz/ustavy/556/ustav_556/atlas_reva/atlas_reva.pdf
PAVLOUŠEK, P., 2007: Encyklopedie révy vinné. Computer Press Brno, 320 str. ISBN: 978-80-251-1704.
POSPÍŠILOVA, D., SEKERA, D., RUMAN, T., 2005: Ampelografia Slovenska. Výskumná a šľachtiteľská stanica vinárska a vinohradnícka Modra, 367 str. ISBN: 80-96-9350-9-7
www.wineofczechrepublic.cz
FOTO: www.vinarstviflajsinger.cz


