Vino.sk

Vino.sk, 17, Jún 2009

Merlot

Víno býva tmavo rubínovej až granátovej farby. Typická je sladkastá vôňa čiernych čerešní či kompótu, ktorá je pri zrení doplňovaná vôňou sliviek, fíg a pri fľašovej zrelosti vôňou tabaku a kávy.

Pôvod a rozšírenie:
Merlot je veľmi stará odroda vinnej révy a o jej pôvode je doposiaľ veľmi málo známych skutočností. Patrí medzi najviac rozšírené odrody v celosvetovom meradle. Asi najznámejšie vína tejto odrody sú z Francúzska, kde sa veľmi často produkujú ako cuvée s odrodami Cabernet Sauvignon a Cabernet Franc. Prenikla aj do severného Talianska, Švajčiarska, do bývalej Juhoslávie, Rumunska, Maďarska, Moldavska a Gruzínska. Pestuje sa aj v Argentíne, Čile, Uruguaji, Mexiku a v Brazílií.
V Českej republike je zaregistrovaná od roku 2001 a pestuje sa tam na 76,5 ha vinohradov. U nás zaregistrovaná nie je, napriek tomu je značne populárna.

Morfológia:
List: Stredne veľký, 5 – laločnatý so stredne hlbokými výrezmi, na spodnej strane jemne chĺpkatý. Stopka je stredne dlhá, zelená.
Strapec: Stredne veľký, cylindricko-kónický, rozvetvený, stredne hustý.
Bobuľa: Stredne veľká, guľatá, modrá s celoplošným voskovým osrienením.

Fenológia:
Patrí medzi neskoršie odrody. Typický je najmä neskorý nástup fenofázy mäknutia bobúľ. Bobule sú veľmi dlho zelené a k vyfarbovaniu dochádza často až koncom augusta, v horších ročníkoch začiatkom septembra. Obvykle sa zbiera v druhej polovici októbra.

Agrobiológia:
Poloha a pôda: Požaduje výhradne svahovité pozemky s maximálnym využitím oslnenia a tepla. Tiež sú vhodné záhrevné pôdy s dobrým vodným hospodárstvom. Vyhovujú mu však i suchšie stanovištia.
Rez a vedenie: Vhodným pestovateľským tvarom je vedenie s rezom na ťažne a nižším kmienkom. Odporúča sa nižšie zaťaženie – 4 – 6 očiek na m².
Úroda: Plodnosť je stredná 8 – 12 t.ha^-1, pri cukornatosti muštu 18 – 23 °NM a obsahu kyselín 7 – 10,5 g.l^-1. 

Enológia:
V nevhodných lokalitách sa hrozno zberá iba v akostnej kategórií. Takéto hrozno nebýva dostatočne fenolovo zrelé. U tejto kategórie hrozna treba voliť kratšiu dobu macerácie (5 – 7 dní) vo vinifikátoroch pri vyšších teplotách (25 – 28 °C). Vína si potom zachovávajú svieži ovocný charakter a sú vhodné na okamžitú konzumáciu.
Optimálne pre Merlot z vynikajúcich polôh sú však plné a výrazné červené vína. Predpokladom výroby takéhoto typu vína je vynikajúca fenolová zrelosť a vyššia cukornatosť. U týchto vín treba dosiahnuť vyšší obsah alkoholu ako 13 obj. %. Optimálnou je pre takúto surovinu dlhšia doba macerácie (i viacej než  21 dní) a vyšších teplôt. Ideálnym pre tento typ vína je dlhé ležanie v dubových sudoch a nemusí sa vždy jednať o barrique. Vhodné je tiež následné ležanie vo flaši.
Merlot je vhodný výhradne na výrobu prívlastkového vína. Na Slovensku však nie je zaregistrovaný, preto sa nemôže deklarovať ako Akostné odrodové víno s prívlastkom.
Víno býva tmavo rubínovej až granátovej farby. Typická je sladkastá vôňa čiernych čerešní či kompótu, ktorá je pri zrení doplňovaná vôňou sliviek, fíg a pri fľašovej zrelosti vôňou tabaku a kávy. Víno vyniká hebkou vláčnosťou a veľmi príjemným dojmom plnosti.

Spracoval: Ing. Daniel Šimonovič

SOTOLÁŘ, R., 2006: Multimediální atlas podnožových, moštových a stolních odrůd révy.  tilia.zf.mendelu.cz/ustavy/556/ustav_556/atlas_reva/atlas_reva.pdf
PAVLOUŠEK, P., 2007: Encyklopedie révy vinné. Computer Press Brno, 320 str. ISBN: 978-80-251-1704.
POSPÍŠILOVA, D., SEKERA, D., RUMAN, T., 2005: Ampelografia Slovenska. Výskumná a šľachtiteľská stanica vinárska a vinohradnícka Modra, 367 str. ISBN: 80-96-9350-9-7
www.wineofczechrepublic.cz
FOTO: www.vinarstviflajsinger.cz