Trpezlivosť dobré víno prináša...
Písanie nemám rád, pretože z hľadiska výsledného dojmu považujem...
REPORTÁŽE, FM, 09, Február 2012
Oberačka pri -12° C
2.2.2012 a -12° C. Takáto magická konštelácia vyšla KARPATSKEJ PERLE na...
VINÁRSKE AKTUALITY, KP, 08, Február 2012
Spotrebná daň na ovocné vína a medovinu sa len po pár dňoch účinnosti ruší
Spotrebná daň na ovocné vína a medovinu platná iba od januára tohto...
VINÁRSKE AKTUALITY, TASR, 02, Február 2012
Spotrebná daň fakticky likviduje producentov ovocných vín v SR
Zákon o spotrebnej dani z alkoholických nápojov účinný od 1. januára...
VINÁRSKE AKTUALITY, 31, Január 2012
Zápisky z blogu
Sebavedomý Oaked Cabernet Sauvignon od Repu
Než som si stihol poznačiť, aké chute som v tomto víne cítil, bolo vypité.
BLOG 12.09 2011
Vino.sk, 26, Máj 2009
Rulandské biele
Vína z odrody Rulandské biele sú chuťovo plné a extraktívne. Aróma pripomína citrusové plody s tónmi lipového kvetu, prípadne iných kvetov. Kyselina by mala byť svieža, súčasne nie príliš drsná, ale príjemná.
Synonymá:
Česká a Slovenská republika: Burgundské biele, Ruland, Burgund, Burgunda, Pinot blanc
Francúzsko: Pinot blanc, Blanc de Champagne, Morillon blanc
Nemecko, Rakúsko: Weisser Burgunder, Weisser Klevner
Taliansko: Pinot bianco
Pôvod a rozšírenie:
Zaraďuje sa do skupiny burgundských odrôd. Vzniklo pravdepodobne ako púčiková mutácia z Rulandského sivého. Toto je poznateľné na ojedinelých kroch, kde sa môže vyvíjať sivé aj biele hrozno. V Alsasku sa Rulandské biele pestovalo už v 14. storočí. V burgundských viniciach sa preukázateľne nachádzalo v 16. – 17. storočí. Odtiaľ sa pravdepodobne rozšírilo do celej Európy.
Na Slovensku sa v súčasnosti pestuje na 874,5 ha, čo je 5,78 % z celkovej plochy vinohradov. Zaregistrované bolo v roku 1971.
Morfológia:
List: Stredne veľký, najčastejšie okrúhly. Čepeľ je lievikovitá, ale aj zvlnená, na spodnej strane hladká. Najčastejšie je 3 – 5 laločnatá s plytkými výrezmi. Stopka je pomerne krátka.
Strapec: Malý až stredne veľký, 100 – 120 mm dlhý, bobule sú na strapci husto nasadené.
Bobuľa: Malá až stredná, v priemere 12 – 15 mm dlhá, guľatá so zaokrúhleným vrcholom, žltozelená.
Fenológia:
Rulandské biele pučí stredne skoro, kvitne v prvej polovici júna. Mäknutie bobúľ začína v druhej dekáde augusta. Odroda zreje v priebehu októbra.
Agrobiológia:
Poloha a pôda: Na polohu má vysoké požiadavky. Nutné sú polohy dostatočne teplé, s veľmi kvalitným oslnením z dôvodu dobrého vyzrievania hrozna. Vhodné sú mierne svahy s južnou expozíciou. Požiadavky na pôdu sú stredné až vysoké. Vhodné sú hlboké pôdy s dostatočnou vododržnosťou. Vhodné sú i pôdy teplé, suchšie, najlepšie štrkovito hlinité alebo sprašové.
Rez a vedenie: Odrodu možno pestovať na vysokom i strednom vedení s rezom na ťažne. Odporúčané zaťaženie je 8 – 10 plodonosných očiek na m2.
Úroda: Môže dosiahnuť výnos až 12 t.ha-1. Cukornatosť sa pohybuje v závislosti od ročníka v rozpätí 17 – 23 °NM. Obsah kyselín býva žiaduco vyšší v rozsahu 9 – 12 g.l-1.
Enológia:
Pri výrobe akostných vín dbáme na dobré odkalenie suroviny aby sme obmedzili prechod negatívnych látok z prípadných hubovitých chorôb do vína. Víno potom vyrábame za pridania vybraného kmeňa kvasiniek pri teplotách 18 – 22 °C.
Pri zbere kvalitného hrozna v prívlastkových kategóriách môžeme vyrábať rôzne štýly vína. Vynikajúcu zrelosť hrozna a zdravotný stav môžeme využiť k výrobe vína, ktoré bude odrazom daného ,,terroir“. Takéto vína sa vyrábajú technológiou spontánneho kvasenia pri riadení teploty a miernom odkalení muštu.
Z Rulandského bieleho je možné vyrábať akostné vína. Veľmi zaujímavé sú však vína v prívlastkových kategóriách. Pre kvalitné prívlastkové Rulandské biele však nestačí iba dosiahnutá cukornatosť, ale všetky kvalitatívne parametre musia byť vo veľmi dobrej kvalite – aromatické látky, kyseliny, minerálne látky. Vína z odrody Rulandské biele sú chuťovo plné a extraktívne. Aróma pripomína citrusové plody s tónmi lipového kvetu, prípadne iných kvetov. Kyselina by mala byť svieža, súčasne nie príliš drsná, ale príjemná.
Vína odrody Rulandské biele kúpite tu.
Spracoval: Ing. Daniel Šimonovič
Zdroje: PAVLOUŠEK, P., 2007: Encyklopedie révy vinné. Computer Press Brno, 320 str. ISBN: 978-80-251-1704.
POSPÍŠILOVA, D., SEKERA, D., RUMAN, T., 2005: Ampelografia Slovenska. Výskumná a šľachtiteľská stanica vinárska a vinohradnícka Modra, 367 str. ISBN: 80-96-9350-9-7
STEVENSON, T., 2002: Nová encyklopédia svetových vín. Ikar Bratislava, 600 str. ISBN: 80-551-0446-8

