Trpezlivosť dobré víno prináša...
Písanie nemám rád, pretože z hľadiska výsledného dojmu považujem...
REPORTÁŽE, FM, 09, Február 2012
Oberačka pri -12° C
2.2.2012 a -12° C. Takáto magická konštelácia vyšla KARPATSKEJ PERLE na...
VINÁRSKE AKTUALITY, KP, 08, Február 2012
Spotrebná daň na ovocné vína a medovinu sa len po pár dňoch účinnosti ruší
Spotrebná daň na ovocné vína a medovinu platná iba od januára tohto...
VINÁRSKE AKTUALITY, TASR, 02, Február 2012
Spotrebná daň fakticky likviduje producentov ovocných vín v SR
Zákon o spotrebnej dani z alkoholických nápojov účinný od 1. januára...
VINÁRSKE AKTUALITY, 31, Január 2012
Zápisky z blogu
Mladé vína
Nadišiel čas mladých vín. Moky v sudoch, demižónoch či v nereze sa už vybúrili, ukľudnili a vyčistili. Vinári nedočkavo koštujú, hodnotia. Mladé vína sú v móde. Obľubujú ich najmä starí chlapi. Takisto ako obľubujú mladé...
BLOG 07.01 2012
Vino.sk, 14, Jún 2009
Rulandské modré
Víno je bledo rubínové až tehlovo červenej farby. Aromatické látky sú v mladosti najpodobnejšie vôni jahôd, černíc, čerešní a neskôr sa prejavujú ako slivkový lekvár. Triesloviny sú menej zastúpené, ale jemné.
Synonymá:
Česká a Slovenská republika: Burgundské modré, Modrá burgunda, Roučí modré
Anglicko: Small Black Cluster
Francúzsko: Pinot noir, Pinot fin, Noirien, Savagnin noir
Nemecko, Rakúsko: Blauer Spätburgunder, Klävner, Schwarzer, Blauburgunder
Taliansko: Pinot nero, Pignola
Pôvod a rozšírenie:
Je to veľmi stará odroda. Patrí medzi špičkové odrody v kategórií modrých muštových odrôd, čo je určite dôvod jej veľkého rozšírenia. Pochádza z Francúzska, kde sa v Burgundskej oblasti preukázateľne pestuje od 4. storočia. Okrem Burgundska sa vo väčšej miere pestuje aj v oblasti Champagne, kde je používaná do šampanských vín. Vo Francúzsku je rozšírená skoro všade. Rozšírila sa do Nemecka, Švajčiarska, Talianska. V menšom meradle sa udomácnila aj v strednej a východnej Európe, prenikla aj do zámoria – Kalifornie, Argentíny, Čile, Austrálie a Juhoafrickej republiky.
V Českej republike sa pestuje na ploche 717 ha. U nás predstavuje asi 1 % z výsadieb. Zaregistrované bolo v roku 1941.
Morfológia:
List: Malý až stredne veľký, najčastejšie okrúhly, zvlnený s plytko mechúrikovitým povrchom, na spodnej strane hladký. Je plytko až stredne vykrajovaný, zvyčajne 5 – laločnatý. Stopka je stredne dlhá, zelenofialová.
Strapec: Malý, až stredne dlhý, cylindrický, zriedkavo s krídelkom. Je hustý i veľmi hustý.
Bobuľa: Malá (v priemere 14 mm), guľatá, modrá s celoplošným voskovým povrchom.
Fenológia:
Pučí skoro v druhej dekáde apríla. Kvitne v prvej a druhej dekáde júna. Mäknutie bobúľ začína v prvej dekáde augusta. Zberovú zrelosť dosahuje koncom septembra až začiatkom októbra.
Agrobiológia:
Poloha a pôda: Má vysoké požiadavky na polohu. Najlepšie sú mierne, južné, svahovité pozemky s dostatkom slnka. Nie je vhodný do podradných svahovitých a rovinatých polôh.
Pôdy majú byť dostatočne hlboké, nie ťažké a uliehavé, ale kypré s dostatočnou vododržnosťou. Vhodné sú aj ľahšie piesočnato-hlinité alebo štrkovito-hlinité teplé pôdy.
Rez a vedenie: Vyhovujú mu všetky spôsoby vedenia. Reže sa na vodorovne tvarovaný alebo mierne ohnutý ťažeň. Doporučené zaťaženie je 6 – 10 rodiacich očiek na m2.
Úroda: Ráta sa s priemernými úrodami 7 – 11 t.ha-1, pri cukornatosti muštu 19 – 24 °NM a obsahu kyselín 8 – 12 g.l-1.
Enológia:
Rulandské modré je určené predovšetkým na výrobu vysoko kvalitných prívlastkových vín. Cukornatosť a fenolová zrelosť sú vo väčšine ročníkov vhodné k výrobe vína metódami dlhých macerácií. U kvalitného hrozna je optimálna dĺžka macerácie 21 dní a viacej. Veľmi dôležitá je tiež vyššia teplota v priebehu macerácie (25 – 30°C). Táto teplota napomáha lepšej extrakcií farbív a uvoľňovaniu kvalitných trieslovín. Je vhodné aby v priebehu macerácie prebehla jablčno-mliečna fermentácia. Pre kvalitnú vyzretosť vína a zároveň mikrooxidáciu je dobré ležanie v sudoch. Nie je vždy vhodné, aby šlo o sud ,,barrique“, ktorý môže pozmeniť výrazný charakter odrody.
Rulandské modré má geneticky daný nižší obsah antokyaninových farbív. Je preto vhodné na výrobu ružových, alebo dokonca bielych vín. Tie sa robia šetrným lisovaním celých strapcov a používajú sa najmä na výrobu šumivých vín.
Víno je bledo rubínové až tehlovo červenej farby. Aromatické látky sú v mladosti najpodobnejšie vôni jahôd, černíc, čerešní a neskôr sa prejavujú ako slivkový lekvár. Triesloviny sú menej zastúpené, ale jemné.
Spracoval: Ing. Daniel Šimonovič
Zdroje: SOTOLÁŘ, R., 2006: Multimediální atlas podnožových, moštových a stolních odrůd révy. tilia.zf.mendelu.cz/ustavy/556/ustav_556/atlas_reva/atlas_reva.pdf
PAVLOUŠEK, P., 2007: Encyklopedie révy vinné. Computer Press Brno, 320 str. ISBN: 978-80-251-1704.
POSPÍŠILOVA, D., SEKERA, D., RUMAN, T., 2005: Ampelografia Slovenska. Výskumná a šľachtiteľská stanica vinárska a vinohradnícka Modra, 367 str. ISBN: 80-96-9350-9-7
www.wineofczechrepublic.cz
FOTO: www.vinarstviflajsinger.cz


