Vino.sk

Vino.sk, 26, Máj 2009

Rulandské sivé

Víno s tejto odrody býva zlatožltej farby, medovej sladkastej vône s jemným pomarančom. Je veľmi pitné, obvykle s vyšším obsahom glycerolu i alkoholu, harmonické, vláčne s utlmeným pôsobením kyselín a s dlho trvajúcou dochuťou.

Synonymá:
Česká a Slovenská republika: Pinot gris, Burgundské sivé, Burgund šedý, Špinavý hrozen
Francúzsko: Pinot gris, Auverans gris, Tokay d´Alsace
Nemecko, Rakúsko: Ruländer, Grauer Burgunder, Tokayer, Grauerclevner
Taliansko: Pinot grigio

Pôvod a rozšírenie:
Odroda vznikla pravdepodobne púčikovou mutáciou z Rulandského modrého. S názvom Rulandské súvisí historická skutočnosť, že v roku 1711 si odrodu v opustenej záhrade všimol a neskôr aj rozširoval kupec Johann Segner Ruland. Z Francúzska, kde bolo rozšírené najmä v oblasti Champagne, sa dostalo do Nemecka, Švajčiarska a do stredoeurópskych štátov. V ČR sa v súčasnosti pestuje na ploche 703 ha. U nás sa pestuje približne na 100 ha, čo predstavuje 0,66 % plochy výsadieb viniča. Zaregistrovaná je od roku 1941.

Morfológia:
List: Stredne veľký, okrúhly, mierne zvlnený, celistvý alebo 3-laločnatý. Spodná strana je hladká. Stopka je stredne dlhá.
Strapec: Valcovitý na krátkej stopke, prevažne malý (do 10 cm), hustý.
Bobuľa: Malá (11 – 12 mm), guľatá, svetločervená s výrazným voskovým povlakom, ktorý spôsobuje sivo-červenú farbu.

Fenológia:
Pučí stredne skoro, kvitne v prvej dekáde júna. Mäknutie bobúľ začína v prvej dekáde septembra a dozrieva koncom septembra až začiatkom októbra.

Agrobiológia:
Poloha a pôda: Má stredné až vysoké nároky na polohu. Veľmi vhodné sú teplé južné a juhozápadné svahy. Na pôdu je tiež náročnejšie. Má rado hlboké a výživné pôdy. Veľmi vhodné sú hlinité pôdy, na ktorých sa tvorí väčšie množstvo extraktívnych látok.
Rez a vedenie: Odrodu možno pestovať na strednom i na vysokom vedení s rezom na ťažne. Odporúčané zaťaženie je 8 očiek na m2.
Úroda: Možno v priemere rátať s úrodou 10 t.ha-1. Priemerná cukornatosť býva 19°NM aj keď nebýva problém dosiahnuť 25 °NM. Obsah kyselín býva 8 – 10 g.l-1.

Enológia:
Rulandské sivé sa môže spracovávať na akostné vína, avšak vhodná je najmä na produkciu prívlastkových vín. Technológia spracovania hrozna musí byť prispôsobená sfarbeniu šupky. Kvôli nebezpečenstvu extrakcie väčšieho množstva farbív a ružovkastému sfarbeniu vína, sa volí šetrné spracovanie hrozna. Vhodné je použiť i lisovanie celého hrozna.
Cieľom technológie je vyrobiť plné extraktívne vína a tomuto sa uspôsobuje aj odkalenie muštu. Nie je vhodné ostré odkalenie. Vína potom bývajú často tenké, bez chuťovej plnosti. Pozornosť treba venovať aj vhodnému výberu kvasiniek a kvasiť pri teplote 18-22 °C.
Rulandské sivé sa teší v poslednej dobe stále väčšiu popularitu a stáva sa veľmi významným predstaviteľom prívlastkový vín. Je vhodné aj na archiváciu.
Víno s tejto odrody býva zlatožltej farby, medovej sladkastej vône s jemným pomarančom. Je veľmi pitné, obvykle s vyšším obsahom glycerolu i alkoholu, harmonické, vláčne s utlmeným pôsobením kyselín a s dlho trvajúcou dochuťou.

Vína odrody Rulandské šedé kúpite online tu.

Spracoval: Ing. Daniel Šimonovič

Zdroje: PAVLOUŠEK, P., 2007: Encyklopedie révy vinné. Computer Press Brno, 320 str. ISBN: 978-80-251-1704.
POSPÍŠILOVA, D., SEKERA, D., RUMAN, T., 2005: Ampelografia Slovenska. Výskumná a šľachtiteľská stanica vinárska a vinohradnícka Modra, 367 str. ISBN: 80-96-9350-9-7
STEVENSON, T., 2002: Nová encyklopédia svetových vín. Ikar Bratislava, 600 str. ISBN: 80-551-0446-8
www.wineofczechrepublic.cz
FOTO: www.fennvalley.com