Vino.sk

Vino.sk, 10, Jún 2009

Svätovavrinecké

Víno zo Svätovavrineckého sa vyznačujú vyššou farebnou intenzitou, vyššou hladinou kyselín a trieslovín. Chuť má plnú, výraznú a zamatovú. Vo vôni pripomína sušené slivky.

Synonymá:
Česká a Slovenská republika: Vavrinec, Vavrinecké, Svatovavřinecké
Francúzsko: Pinot Saint-Laurent, Saint Laurent, Schwarzer
Nemecko, Rakúsko: Blauer Saint Laurent, Saint Laurent, Lorenztraube

Pôvod a rozšírenie:
Pôvod tejto odrody nie je presne známy, jej vlasťou je však Francúzsko. Najnovšie genetické analýzy potvrdzujú jej pravdepodobný pôvod ako semenáča z rodiny burgundských. Jej názov je pravdepodobne odvodený od termínu dozrievania hrozna okolo sviatku svätého Vavrinca.
V polovici 19. sa Svätovavrinecké rozšírilo z Francúzska do Nemecka a Rakúska. V ČR sa pestuje od začiatku 20. storočia a v súčasnosti je tam najpestovanejšou modrou odrodou s 1682,1 ha vinohradov. V ostatných vinohradníckych štátoch je menej známou odrodou.
K nám prenikla asi pred 80 rokmi z Moravy. Popri Frankovke je najpestovanejšou modrou odrodou u nás. Zaregistrovaná bola v roku 1941.

Morfológia:
List: Stredne veľký, tmavozelený, spodná strana je jemne chĺpkatá. Čepeľ je najčastejšie 5 – laločnatá, niekedy 3 – alebo 7 – laločnatá s plytkými až stredne hlbokými výrezmi. Stopka je stredne dlhá, zeleno-fialová.
Strapec: Stredne veľký (120 – 150 mm dlhý), cylindrický alebo cylindricko-kónický, stredne hustý až hustý, pri základe vytvára krídelko.
Bobuľa: Stredne veľká, okrúhla až oválna, s celoplošným voskovým povrchom.

Fenológia:
Pučí stredne skoro v druhej dekáde apríla, kvitne v prvej polovici júna. Bobule začínajú mäknúť v prvej polovici augusta. Dozrieva koncom septembra až začiatkom októbra.

Agrobiológia:
Poloha a pôda: Je nenáročná na polohu. Veľmi vhodné sú svahovité pozemky s veľmi dobrou expozíciou k slnečnému žiareniu. Nároky na pôdu sú stredné. Najlepšie jej vyhovujú ľahšie a záhrevné pôdy, štrkovité a piesočnaté.
Rez a vedenie: Vhodným tvarom je stredné a vysoké vedenie na ťažne. Doporučené zaťaženie je okolo 8 očiek na m2.
Úroda: Plodnosť je 9 – 12 t.ha-1, pri cukornatosti 17 – 20 °NM a obsahu kyselín 9 – 12 g.l-1. 

Enológia:
Najväčšie množstvo hrozna sa spracováva ako akostné víno. Optimálnou technológiou je krátkodobá macerácia do siedmich dní, pri optimálnych teplotách (15 – 28 °C). Dôležitá je jablčno-mliečna fermentácia. Víno má potom veľmi zaujímavú ovocnú arómu, plnú chuť s jemnou trieslovinou.
Hrozno v prívlastkovej kvalite sa môže spracovávať dĺžkou macerácie okolo 14 dní. Fenolová zrelosť hrozna väčšinou nebýva tak dokonalá, aby bolo možné využívať veľmi dlhú dobu macerácie. Takto vyrobené vína sú vhodné na zrenie v drevených sudoch. Svätovavrinecké sa tiež spracováva na ružové vína. Vhodné je najmä okamžité lisovanie alebo veľmi krátkodobá macerácia. U tohto typu vína sa nerobí jablčno-mliečna fermentácia.
Víno zo Svätovavrineckého sa vyznačujú vyššou farebnou intenzitou, vyššou hladinou kyselín a trieslovín. Chuť má plnú, výraznú a zamatovú. Vo vôni pripomína sušené slivky.

Spracoval: Ing. Daniel Šimonovič

SOTOLÁŘ, R., 2006: Multimediální atlas podnožových, moštových a stolních odrůd révy.  tilia.zf.mendelu.cz/ustavy/556/ustav_556/atlas_reva/atlas_reva.pdf
PAVLOUŠEK, P., 2007: Encyklopedie révy vinné. Computer Press Brno, 320 str. ISBN: 978-80-251-1704.
POSPÍŠILOVA, D., SEKERA, D., RUMAN, T., 2005: Ampelografia Slovenska. Výskumná a šľachtiteľská stanica vinárska a vinohradnícka Modra, 367 str. ISBN: 80-96-9350-9-7
www.wineofczechrepublic.cz
FOTO: www.vinarstviflajsinger.cz