Vino.sk

Ing. Martin Motáček, 23, Marec 2009

Na audiencii u kráľa

Rád sa pohybujem v lepšej spoločnosti. Mám tam už svojich starých známych, ale vždy rád nadväzujem aj nové kontakty. Či už sú to španielski baróni, francúzski aristokrati alebo slovenská šľachta, vždy rád spoznám kohosi na úrovni. A tak keď sa naskytla príležitosť získať audienciu rovno u nemeckého kráľa, neváhal som ani sekundu! Rizling je predsa kráľ vín a tie z Rheingau a Rheinessen nám udelili audienciu všetky naraz vďaka pani Vlnkovej z firmy WineWave a pánovi Pleškovi.

17.3. 2009 sa teda všetci účastníci seminára o Rízlingoch mali možnosť pohybovať medzi ozaj dobrou spoločnosťou dvadsiatich vzoriek z najlepších rizlingových oblastí Nemecka, ak nie rovno sveta.

Vinohradníctvo v Rheingau a Rheinhessen
Vinič na územie Nemecka priniesli už starí Rimania, vediac, že armáda bez vína nemôže byť. A zrejme s jeho pestovaním mali skúseností až až, keď už v 2. storočí správne určili svahy nad riekou Rýn ako najvhodnejšie. Neskôr za Karola Veľkého (7. - 8. storočie) nastáva ďalší rozmach vinárstva a niektoré vinice sú na nezmenenom mieste už od tohto času. Vraví sa, že sám Karol Veľký sa posadil na peň oproti Rýnskym svahom a pozorujúc, na ktorých miestach sa rýchlejšie topí sneh určil tie najlepšie polohy. A bol to veru šikovný chlapík, keď ani neskôr keď pestovanie viniča v oblasti udržiavali hlavne kláštory Benediktínov a Cisterciánov, či dnes, keď v tejto pomerne malej oblasti „operuje“ viac ako 1200 vinárov, sa polohy nemenili.

Dá sa teda povedať, že obe oblasti - Rheingau aj Rheinhessen - dostávali v priebehu vekov nie len dokonalú opateru, ale aj zaslúženú pozornosť a tak sa niet čo čudovať, že ich vína až do 50 rokov 20. storočia patrili medzi svetovú kvalitatívnu i cenovú špičku. Potom však nastal zlom. Čiastočne spôsobený spotrebiteľmi, ktorí začali stále viac požadovať sladké vína a čiastočne aj výrobcami, ktorí na úkor kvality neúmerne zvyšovali výnosy. A táto na výsosť nedobrá kombinácia rozkrútila špirálu, ktorou povesť nemeckých rizlingov klesla rýchlejšie ako bentonit v kvasnicovom „druháku“..

Charta a Prvý rast
Trvalo to pomerne dlho a až v 80. rokoch 20. storočia sa vinári spamätali a nastúpili na ťažkú cestu s cieľom prinavrátiť kráľovi žezlo, ktoré mu od nepamäti patrí. V roku 1987 vzniká dobrovoľné združenie vinárov pod názvom Charta, ktoré si kladie za cieľ prísne regulovať kvalitu produkovaných vín v oblasti. Definuje povolené odrody, polohy i konkrétne enologické postupy. Na to, aby mohlo byť víno označené typickým dvojitým románskym oblúkom – symbolom Charty, musí prejsť slepou degustáciou pred aj po naplnení do fliaš a na trh sa môže dostať najskôr rok po zbere.

Druhá, ešte prísnejšia ustanovizeň, ktorá vznikla s cieľom pozdvihnúť „riňáky“ z tejto oblasti nesie názov „Erstes Gewächs“, teda ,, prvý rast“. Jej symbolom sú tri dvojité románske oblúky v čiernom páse na spodku etikety. Ak teda siahnete po fľaške označenej niektorou z týchto symbolík, nestúpite  vedľa. Naopak, kráľ opäť sedí na tróne a žezlo má v ruke!

A to, že v ňom sedí ozaj pevne nás presvedčila každá jedna vzorka, ktorú sme mali možnosť počas tohto večera ochutnať. Bolo ich dokopy 20, nuž vyberám len tie, čo zaujali najviac:

Kuenstler, erstes gewächs, r.2006, Hochheim Hoelle
Víno osloví plnou vôňou medu a dreva napriek tomu, že zo sudu nevidelo ani len triesku. Ako je to možné? Pochádza totiž z vinice, kde bridlica tvorí základ pôdy. Práve tá prepožičala médiu výrazný minerálny tón a zvláštnu – drevo pripomínajúcu vôňu. V chuti je  plné, minerálne a dokonale harmonické. Cukor a kyselinka spolupracujú, tvoriac tak dokonalý pár. Moje hodnotenie: 94/100

Georg Breuer, „Estate“, r. 2007, akostné, suché, Ruedesheim
Georg Breuer je jeden s vinárov, ktorý presadzujú klasické vyzrievanie rízlingu v dreve. Tvrdí, že len tak môže táto odroda odhaliť svoj ozajstný charakter a rozvinúť svoj potenciál. Treba povedať, že som mu to celkom uveril. Vôňa kombinuje tóny dreva, minerality ale dá sa odhaliť i ovocná zložka pripomínajúca zmrznutú hrušku. Niektorí z účastníkov rozoznávali i tón typický pre staršie riňáky – petrolej (Mimochodom vraj sa odporúča používať radšej názov „ľanový olej“, keďže petrolej nemusí evokovať práve príjemnú emóciu...). Chuť bola plná, jemne zviazaná s drevom, tradičná a veľmi príjemná. Moje hodnotenie: 91/ 100

Weinhof Goldatzel, Erstes Gewäch, r. 2007
Tento „kráľ“ pochádza z Johannisbergu od miestneho „enfant terrible“. Vinára, ktorý vína z kategórie „Erstes Gewächs“ dáva na trh za ceny síce lákavé, no konkurenti si vraj šepkajú čosi o kazení trhu.. V každom prípade, pre mnohých bol práve toto šampión večera: nazretá, ťažká vôňa ovocia a medu s jemným maslovo – smotanovým podtónom. Chuť totálne vyvážená, ovocná a kryštáľovo čistá. Absolútna špička! Moje hodnotenie: 96/100

Poslednou vzorkou, ktorú by som rád spomenul, je rízling z roku 1979, ktorú pán Breuer popravde nedorobil, ale kúpil aj s pivnicou kedysi v 90tich rokoch. Nesie teda ešte meno pôvodného majiteľa a fľašu si pri trocha šikovnosti dokážete zaobstarať priamo u nového majiteľa okolo 50€. Vôňa prezrádzala staré víno, no chuť prekvapila. Stále svieže, stále plné života. Dobre vyvážené a na prekvapenie bez výrazného petroleja (pardón, ľanový olej!).

A ako som kdesi vyššie už spomínal, rád sa hýbem v lepšej spoločnosti. V lepšej spoločnosti lepších vín samozrejme a treba konštatovať, že tento večer sa audiencia podarila. Spoločnosť bola vyberaná a na úrovni. Za všetko len jedna veta odpočutá z rozhovoru účastníkov po ochutnávke: „Ty, šak my sme tu dnes ani nemali zlé víno...“