Vino.sk

TASR, 26, Október 2009

Strekovský vinohradnícky rajón patrí medzi najkvalitnejšie

Strekovský vinohradnícky rajón so Štúrovským a Hurbanovským vinohradníckym rajónom patria medzi najkvalitnejšie oblasti na Slovensku.

Povedal to vedúci úseku vinohradníckej výroby Poľnohospodárskeho družstva v Strekove Ondrej Korpás. Svoje tvrdenie podložil s hodnotami aktívnych teplôt. "Tieto regióny sú najteplejšie a slnečná intenzita je najvyššia v republike," uviedol s tým, že tieto skutočnosti sa odzrkadlia v kvalite hrozna. "Dosahujeme každý rok vysokú cukornatosť, vysokú kvalitu. V týchto oblastiach pôdne podmienky sú ideálne, kyseliny sa udržia, neodchádzajú, neoxidujú sa, zostávajú vo víne a tak vínu dodávajú osobitný charakter. V týchto rajónoch sú vína veľmi aromatické, príjemné, odrodovo typické," povedal Korpás.

Do Strekovského vinohradníckeho rajónu patria vinohradnícke obce od Belej až po Dvory nad Žitavou. Základnou odrodou je v tejto oblasti Rizling vlašský. V posledných dvadsiatich rokoch sa rozšíril aj Veltlín zelený, ale v súčasnosti o túto úrodu nie je záujem. "Je to generatívna odroda, ktorá veľa rodí. Pri správnej agrotechnike môže tvoriť prechod medzi kvalitatívnymi a kvantitatívnymi odrodami. Pri menšom zaťažení rodiacimi púčikmi vína sú vysoko kvalitné. Veltlín zelený patrí medzi naše najvariabilnejšie odrody, žiaľ, v rukách pestovateľov táto odroda sa stala producentom veľkého množstva hrozna. Z toho dôvodu je kvalita nižšia a, samozrejme, výkupná cena je nevyhovujúca. V súčasnosti sa Veltlín vykupuje za 20 centov (6 Sk). Ak je výkupná cena nad O,40 eura (12 Sk), môžeme hovoriť len o malom zisku," uviedol vedúci vinohradníckej výroby.

Vinohradníctvo na Slovensku evidujeme na 22.000 hektároch, z toho rodiacich vinohradov máme asi 12.000 ha. Vinohrady sa stále zužujú preto, že výkupná cena je veľmi nízka. "Na južnom Slovensku existujú vinohrady po bývalých družstvách, kde neboli vybudované spracovateľské kapacity. Pestovatelia sú nútení predať hrozno a keďže hrozno sa nedá skladovať ako obilie, ceny sa tlačia dole," konštatoval Korpás a dodal, že najväčší problém je v tých podnikoch, kde sa hrozno pestuje na veľkých plochách a chýbajú spracovateľské kapacity. V predchádzajúcom režime družstvá nemali možnosť budovať pivnice. Jedna pivnica v okrese stačila na reprezentačné účely. Ostatné víno sa spracovalo vo vinárskych závodoch. Väčšinu veľkých vinárskych závodov sprivatizovali, neskôr zavreli, dnes už nevykupujú hrozno.

"Podľa môjho názoru celý systém treba budovať na nových základoch. Na dobrej ceste kráča Malokarpatská vinohradnícka oblasť. Mali tú výhodu, že pivnice boli vybudované skoro pri každom dome. Hrozno treba vypestovať a spracovať vo vlastných podmienkach. Na vybudovanie pivníc družstvá nemajú finančné prostriedky. Keď vzniknú menšie firmy a bude mať vlastník vinohrad aj pivnicu, tak aj kvalita môže byť ešte lepšia," priblížil vedúci a tvrdil, že ak hrozno sa predáva, vlastníkovi až tak na kvalite nezáleží. Ak hrozno spracuje sám, kvalita bude ešte lepšia, bude dbať na zaťaženie, ochranu a výživu.

"Hrozno vyprodukované v Južnoslovenskom vinohradníckom regióne väčšinou putuje do Malokarpatskej vinohradníckej oblasti. Tvrdím, že súčasná sláva malokarpatských vín je založená na surovine z Južnoslovenskej oblasti," zakončil Korpás.