Vino.sk

01, August 2011

VINNÉ: Podobnosť názvu obce s nápojom pravdy nie je vôbec náhodná

Pomenovanie zemplínskej obce Vinné v okrese Michalovce nie je v súvislosti s nápojom, o ktorom sa hovorí, že ukrýva pravdu, vôbec náhodné. Korene vinohradníctva tu siahajú podľa historických prameňov do 14. storočia.

"Prvá zmienka o našej obci je z roku 1249 a prvá zmienka o vinohradníctve a vinárstve z roku 1336. Podľa našich výskumov je zrejmé, že pôvodný názov obce Vinná vznikol práve v súvislosti s pestovaním viniča," začal svoje rozprávanie starosta Vinného Jozef Kráľ, ktorý má podobne ako množstvo miestnych obyvateľov za svojou usadlosťou niekoľko riadkov vysadeného hrozna. 

Okolie obce je však v súčasnosti na výskyt vinohradov oveľa skromnejšie ako v minulosti, čo súvisí s nákladnosťou ich ošetrovania, spoločenskými zmenami, ale aj neďalekou rekreačnou oblasťou Zemplínska šírava. Na mnohých pozemkoch pod Vihorlatským pohorím, kde kedysi dozrievalo hrozno, dnes stoja súkromné chaty. Upravený vinič však nájdeme za niektorými usadlosťami aj dnes, čo svedčí o tom, že tu neprichádzajú všetci iba za pasívnym oddychom a sladkým ničnerobením.

Obec sa snaží na tradíciu vinianskeho vinohradníctva nezabúdať a od roku 1999 organizuje na svojej pôde celoslovenskú výstavu vín s medzinárodnou účasťou. Posledná z nich sa uskutočnila počas uplynulého víkendu. "Mali sme tu 150 vzoriek vína z Čiech a Slovenska. Počas prvého ročníka sa nám podarilo pozháňať vzorky aj z Bolívie či južnej Afriky," vysvetlil starosta Kráľ. Na prehliadke sa predstavili aj domáci vinohradníci, medzi nimi zároveň dve miestne spoločnosti, ktorých kvalitnú produkciu ocenili i odborní degustátori - enelógovia.

V katastri Vinného sa podľa starostu nachádza v súčasnosti do 100 hektárov vinohradov. V čase najväčšieho rozmachu ich bolo približne 200. "Obec sa kedysi pasovala dokonca za vinohradnícke mestečko. Obdobie 15. až 17. storočia bolo najproduktívnejšie z hľadiska pravidelného odovzdávania vína vrchnosti," doplnil historický obraz oblasti miestny muzeológ a fotograf Mikuláš Jacečko. "Išlo o odovzdávanie tisícok džberov vína, čo bolo najviac zo všetkých vinohradníckych obcí nielen michalovského, ale aj sobranského regiónu," pripojil svoje poznatky dôchodca Štefan Koník, ktorý kedysi viedol obec z pozície starostu. 

Záujem mladých o vinohradníctvo je podľa jeho slov už dnes na ústupe, ale ako hovorí, tento trend nemusí pokračovať. "V histórii to už tak býva, raz to upadá, potom sa to intenzívnejšie rozvíja. Tá šanca pre vinohrady je už menšia, ale je tu stále," poznamenal. S vinárstvom vo Vinnom bolo podľa Koníka stále veľa roboty, ale viažu sa k nemu aj mnohé úsmevné príhody. "Môj starý otec ako starosta keď raz sprevádzal brancov na odvod k vojenskej službe, tak mali viacerí pod čapicou, čo sa nepozdávalo jednému okresnému vojenskému hodnostárovi. Na jeho poznámku, že tomu  mal predísť zatvorením miestnej krčmy, starý otec podotkol, že to nebolo v jeho silách, pretože vo Vinnom je tých krčiem asi 380. Chcel tým povedať, že v každom dome bol vinohrad zásobený dostatočným množstvom vína," uzavrel Koník.