Vino.sk

TASR, 07, Júl 2011

Malokarpatská vínna cesta odmieta zvýšenie spotrebnej dane z tichého vína

Na podpore domáceho vinohradníctva a výroby vína z hrozna dopestovaného na Slovensku sa zhodli na ostatnom rokovaní predseda Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) Pavol Frešo a predseda združenia Malokarpatská vínna cesta (MVC) Milan Pavelka. Ako uviedli, "tieto vinohradnícke a vinárske aktivity si zaslúžia podporu a ochranu proti dovozu lacného vína zo zahraničia".

S iným názorom prišiel rezort financií. Štátny tajomník Ministerstva financií (MF) SR Vladimír Tvaroška tvrdil, že podľa informácií rezortu 60 % produkcie vína pochádza zo zahraničia, pričom časť z nich tvoria napríklad lacné škatuľové vína. MF je podľa Tvarošku pripravené finančne podporiť vinohradníkov formou časti výnosu dane z vína vo výške 40 %, čo je úroveň domácej produkcie. Je to určitá hypotéza, s ktorou však združenie MVC kategoricky nesúhlasí. "Akékoľvek zvýšenie dane z tichého vína je pre nás neprijateľné," povedal Pavelka.

V súvislosti s vinohradníctvom doručili na Úrad BSK aj petíciu za zachovanie vinohradníctva a vinárstva na Slovensku s viac ako 2000 podpismi. Podľa člena petičného výboru Augustína Mrázika najmä malí vinohradníci majú, okrem iného, obavy z nárastu administratívnych povinností spojených s novou legislatívou. Stanovisko predsedu BSK Pavla Freša je nemenné. "Trváme na tom, že peniaze musia ísť tým, ktorí obrábajú vinice. Má svoj zmysel lacné vína z dovozu určitým spôsobom zdaniť," povedal.

Podľa vinárov a vinohradníkov z MVC je dosť paradoxné, ak Európska komisia (EK) ponúka finančné kompenzácie za každý vyklčovaných hektár uznaného vinohradu rádovo v tisícoch eur a na druhej strane slovenské ministerstvo pôdohospodárstva ponúka dotácie za vysadenie nových vinohradov. Podľa podpredsedu BSK Iva Nesrovnala je nevyhnutné poskytnúť vinohradníkom aj podporu v rámci územného plánovania a krajinotvorby. "Plochy vinohradov nám ubúdajú, čo narúša tradičný ráz mikroregiónov v rámci Bratislavského kraja," uviedol Nesrovnal.

Zavedenie spotrebnej dane z tichého vína na druhej strane podporujú pivovarníci a liehovarníci. Napríklad, liehovarníci dlhodobo upozorňujú, že z neexistencie spotrebnej dane na tiché víno profitujú najmä dovozcovia lacných zahraničných vín, ktorí následne tvrdo konkurujú domácim producentom liehovín, ale aj piva, a v konečnom dôsledku aj domácim producentom vína. Zavedenie spotrebnej dane na tiché víno prinesie na trh spravodlivosť. Tvrdí to Asociácia platiteľov spotrebnej dane z liehu a liehovín (APSDL). Návrh ministerstva financií, ktorý počíta so zavedením spotrebnej dane na tiché víno, je podľa viceprezidenta asociácie Roberta Spišiaka krokom ku spravodlivému usporiadaniu trhu s alkoholickými nápojmi.

Protiargumentom slovenských vinárov a vinohradníkov z Rady MVC je, že vinohradnícka produkcia sa týka len šiestich uznaných regiónov v SR, v ktorých sa vinič pestuje už po mnohé stáročia. SR nie je sebestačná vo výrobe vína a je aj v súčasnosti odkázaná na dovoz. Krajiny EÚ s prebytkom vína však majú výraznejšiu dotačnú politiku pre rezort vinohradníctva a vinárstva, než je na Slovensku. Preto zvýšenie spotrebnej dane na tiché vína by zlikvidovalo malých a stredných vinárov aj v takej tradičnej oblasti, akou je Malokarpatský región. Mnohí sa domnievajú, že je to aj cieľ niektorých developérskych skupín, ktoré by sa lacno mohli dostať k lukratívnym stavebným pozemkom na čoraz žiadanejších úbočiach Malých Karpát od Bratislavy až po Modru.