Vino.sk

ZVHAVSR, 24, August 2009

Vinohradníkov aj vinárov preverí kampaň 2009

Nový vinohradnícky rok oficiálne začal 1.augusta 2009. Na Slovensku sa vtedy začalo s predajom burčiaku z prvých dozretých strapcov hrozna, aj keď skôr stolových odrôd. Teraz je už predaj burčiaku v plnom prúde predovšetkým z aromatických odrôd ako je Irsai Oliver alebo Muškát.

Tradícia burčiakov je pritom známa len na Slovensku, Rakúsku, Čechách a Nemecku, iné krajiny takýto nápoj nepoznajú.
Z odborného pohľadu sa tento rok ukazuje ako mimoriadne vydarený. Úroda síce bude oproti vlaňajšku nižšia o 10 -15 %, ale vyzerá, že o to kvalitnejšia. Hrozno je v mimoriadne dobrej kondícii, zdravé, atak chorôb bol tento rok radikálne nižší oproti vlaňajšiemu roku. Kvalita sa ukazuje zatiaľ ako veľmi dobrá, ak bude prevládať takéto mimoriadne priaznivé počasie, môžeme očakávať excelentný ročník – výborná cukornatosť, vyvážené kyselinky, plnosť a harmónia. Začiatok zberu hrozna je oproti predchádzajúcim štandardným ročníkom posunutý o 1 týždeň vpred, vďaka priaznivému počasiu a teplému letu.

Je to asi jedna z mála dobrých správ pre vinohradníkov a vinárov. Tento rok ich totiž preverila nielen kríza, ale aj vláda s návrhom zvýšenia spotrebnej dane pre tiché vína z 0 na 33,20 Eur a predovšetkým ich ešte preverí nová legislatíva.

Kríza sa prejavila poklesom odbytu slovenského vína o 5 – 10 %. Aj keď toto číslo nie je enormné, bude mať dopad aj na vinohradníkov a plochu vinohradov. Vinárske podniky, pretože im ostalo viac vína vykúpia menej hrozna, majú totiž obmedzené kapacity.  Vinohradníkom ostane nepredané hrozno a pravdepodobne oveľa významnejšie zvážia možnosť trvalého vyklčovania vinohradov, na ktoré dostanú jednorazovú dotáciu až 5 - 7000,- Eur/ha. Množstvo vinohradov sa tak premení na stavebné parcely, alebo ornú pôdu. Vinohradníci už teraz bijú na poplach, že nemajú odberateľov a súčasná cena hrozna pri výkupe 0,20 Eur/kg je likvidačná. Ako uviedli niektorí producenti vína (Mrva - Víno Mrva Stanko, Waldner – Vinárske závody Topoľčianky), svojich stálych odberateľov podržia a vykúpia od nich všetko hrozno a v obdobných cenách ako minulý rok. Vinohradníkom by mohla významne pomôcť kontrola pôvodu takzvaných slovenských vín. Množstvo vín na trhu, odhad Zväzu je okolo 20 %, je totiž označených ako slovenské víno, pričom vôbec nepochádza zo slovenského hrozna. Vinohradníci a vinári majú obavy, že o 5-6 rokov by sa hrozno na Slovensku mohlo stať vzácnosťou a vinohrady chráneným územím.

Doboru správou je, že sa podarilo zažehnať návrh ministra financií na zvýšenie spotrebnej dane na víno z 0,- Eur na 33,2 Eur/hl. Takýto návrh svedčí o podcenení dopadu, ktorý by ovplyvnil zamestnanosť, klčovanie vinohradov, agroturistiku, čierny trh a celkovú stabilitu vinohradnícko - vinárskeho sektora. Našťastie minister pôdohospodárstva ako erudovaný odborník, dokázal významnými argumentmi podporiť zamietnutie tohto návrhu. Dopad by bol katastrofálny a slovenské víno by sa stalo raritou.

Veľkou skúškou pre vinohradníkov a vinárov bude aj nová legislatíva. Od tejto kampane totiž platia nové legislatívne predpisy pre všetkých pestovateľov hrozna a výrobcov vína. Okrem nariadení EU, ktoré vyšli na poslednú chvíľu len pár dní pred začiatkom nového vinárskeho roka, je to aj vlastný Slovenský vinohradnícky a vinársky zákon, ktorý sa začína uplatňovať od 1.septembra, teda uprostred kampane. 
Vinári ho však musia zohľadniť v celej kampani a tak musia byť naň vopred dobre pripravení. Jednou z najdôležitejších zmien je nová kategorizácia vín, kedy sa ruší povinné označenie stolové víno a zdôrazňuje sa zemepisné označenie pôvodu hrozna. Ďalšou novinkou je napríklad povolenie predaja „mladého vína“ až od prvého novembrového pondelka. Týmto chcú vinári zabrániť tomu, aby sa dovážané mladé víno označilo ako „slovenské mladé víno“. Už v minulosti sme sa totiž na trhu mohli v prvý septembrový týždeň stretnúť s mladým vínom odrody Veltlínske zelené alebo Müller Thurgau, ktorých zber sa v SR ešte ani nezačal. Ďalšou novinkou, ktorá sa však začne uplatňovať až od budúceho roka je možnosť predávať burčiak najskôr 15.augusta, opäť, aby sa zabránilo nelegálnym dovozom. Vinári budú musieť upraviť aj svoje technologické postupy – zvyšovať cukornatosť muštov sa smie len o 2 % obj. alkoholu, teda asi 3,4 kg/hl, oproti doteraz povolenému množstvu 2,5 % obj.  Najväčšou novinkou je prechod na apelačný systém chránených označení pôvodu vín. To znamená, že pre každú oblasť – Malokarpatská, Južnoslovenskú, Východoslovenskú, Tokajskú, Stredoslovenskú, Nitriansku je vypracovaný a už schválený osobitný postup a konkrétne minimálne hodnoty obsahu alkoholu, maximálnych výnosov, extraktu, ktoré sa musia pri výrobe dodržať.

Nová legislatíva bude práve kvôli zmenám v označovaní obrovskou skúškou aj pre konzumentov. Bude ďaleko komplikovanejšie len podľa etikety rozlíšiť medzi excelentným a menej dobrým poprípade takmer nepitným vínom. Tieto rozdiely totiž zotrelo Nariadenie EU, ktoré predpokladá, že tak bude európske víno môcť lepšie konkurovať svetovým vínam (Kalifornia, Nový Zéland, Austrália, Južná Afrika). Tento predpoklad sa pravdepodobne nenaplní, ale pomôže práve veľkoproducentským krajinám, akými sú Taliansko a Španielsko, zbaviť sa prebytkov svojich lacných vín. Ruší sa totiž povinné označenie stolové víno, ostane len označenie víno a zdôrazňuje sa zemepisné označenie pôvodu hrozna. Odroda a ročník sa môžu použiť na akékoľvek víno, bez zohľadnenia kvality. Bohužiaľ  až 80 % slovenských konzumentov však vyberá víno podľa odrody a nie podľa pôvodu hrozna.

Jedným z dôležitých faktorov pri výbere vína je jeho cena v pomere ku kvalite. Veľkým konkurentom slovenských vín pri odbyte vína sú lacné vína z Talianska a Španielska, ktorým sa kvôli tamojšej dotačnej politike nemôžu slovenskí vinári cenou vyrovnať. Prirodzenými klimatickými podmienkami sa v Taliansku aj Španielsku urodí 2 – 3 krát viac hrozna na ha ako na Slovensku. Zatiaľ čo u nás sú hektárové výnosy okolo 10 ton z ha, v Taliansku a Španielsku je to až 30 ton/ha, výnimkou nie je ani 40 tonová úroda. Už prírodnými faktormi je tak vstupná surovina v týchto krajinách o polovicu až dve tretiny nižšia. Tento faktor však vieme vyvážiť špičkovou kvalitou – kyselinkami, plnosťou, extraktívnosťou, buketom, ľadovými, slamovými, tokajskými vínami. Najvýznamnejším negatívom je však dotačná politika EU, ktorá umožňuje, že v Taliansku majú trojnásobne vyšší príspevok na plochu vinohradu ako je to na Slovensku a tak je vstupná surovina – hrozno - opäť v Taliansku niekoľkonásobne lacnejšie, v niektorých prípadoch vstupuje do procesu zadarmo. Zdôvodnenie EU pre takúto dotačnú politiku je zúfalé, vraj historický princíp.  Lenže bežný konzument vníma iba koncovú cenu produktu, ktorá je tak o 0,5 -1 Eur/ fľašu nižšia v týchto krajinách. Vinárov tak v novej kampani preverí predovšetkým znalosť konzumentov – o ich značkách, o ich rozlíšiteľnosti na pultoch predajní a ich kvalite.