Pre mnohých z nás je chuť asi tým najdôležitejším, čo vo víne nachádzame. Nie každý totiž okomentuje jeho farbu, čírosť či buket a nie každý to dokáže. No každý víno určite ochutná. Sám si vo víne cením predovšetkým buket, rád ho ovoniavam, analyzujem. Pamätám si na vôňu väčšiny vín, ktoré mi chutili. Ak má víno dobrý buket, potom bude dobrá pravdepodobne i chuť. Naopak to však platiť nemusí, pretože cukor zachráni veľa, buket však zlepšiť nedokáže. Keď už sme pri tom cukre…

Dnes sú v móde vína suché. Každý, predovšetkým dámy, pri slovíčku suché krúti nosom. Málokto však vie, že suché, to nie je kyslé, ako si väčšina z nás myslí. Suché má len menej zvyškového cukru po prekvasení. S kyselinkou to nemá vôbec nič. Tá závisí od ročníka, odrody či polohy. A práve zvyškový cukor a ostatný bezcukorný extrakt – kyselinky, trieslovinky a alkohol tvoria základ tela vína. Ak je ich vo víne dostatok, potom sa mok na jazyku javí ako plný. Naopak, vína s nižším extraktom sú nenáročné, ľahké, hovorí sa im i tenké. Jednotlivé zložke extraktu by mali byť vzájomne vybalansované. Len vtedy je víno harmonické.

Mladé vína sú často kostrbaté, kyselinky vystrkujú rožky, trieslovinky sťahujú ďasná. Vekom sa víno mení, rastie do krásy, starne, hovoríme, že sa zaguľaťuje. Na jazyku sa potom všetky jeho tóny spájajú do akordu. Vyššie množstvo alkoholu vo víne ho robí mohutným, olejovitým, v chuti teplým, sladkastým. Zvyškový cukor polosuchých či polosladkých vín zasa vyčarí úsmev na tvári. Avšak ani tu nie je dobré, pokiaľ je víno neharmonické. Chýbajúca kyselinka spôsobí, že pijete sirup. Deje sa tak najmä v horúcich rokoch, keď bobule hrozna dosahujú vysokú cukornatosť, no ostatného extraktu je akosi pomenej.

Víno treba vedieť ochutnať za správnych podmienok, aby bolo možné adekvátne ho ohodnotiť. Netreba zabúdať na skutočnosť, že chutí nám najmä prostredníctvom čuchu. I najmenší náznak nádchy narobí veľa zla. Skúste si raz pri degustácii len tak pre zaujímavosť upchať nos. I všetko sladké či priveľmi pálivé otupuje našu chuť. Pred a počas degustácie sa preto treba sladkému či ostrému vyhnúť a zajedať suchým pečivom, zapiť troškou minerálky.

Správna teplota podávaného vína takisto ovplyvní výsledný chuťový vnem. Nedostatočne vytemperované biele víno nemá sviežosť, kyselinky sa na jazyku kamsi strácajú. Ak sa nedostatočne vytemperuje červené víno vynikajú naopak trieslovinky. Ďasná sú akoby posypané kriedou. Splnili sme všetky podmienky, s degustáciou sa môže začať. Posúdi sa farba a čírosť moku, zatočí sa decentne pohárikom, držiac ho za stopku, a k vínu sa privonia. Nasleduje srknutie dúšku vína a jeho váľanie po jazyku. I tu si možno, pri troške šikovnosti vháňat pomedzi pery vzduch, chuť vína tak viac rozkvitne. Víno sa prehltne a sleduje sa, aký dlhý vnem po sebe zanecháva. To je dochuť vína. Ak sa z rýchlo stráca, víno je krátke. Čarokrásne sú predovšetkým senzoricky intenzívne, harmonické vína s dlhou dochuťou, krásne moky tohto sveta. Koľko ľudí, toľko chutí. Každému vyhovuje niečo iné. Dobrých vín je mnoho, problém preto neexistuje. Do dobrého vína však treba i investovať či nechať si poradiť od odborníka. Iba vtedy sa nám otvorí jeho krásny svet a degustáciu budeme prežívať intenzívne, na plno. Kto si takéto víno nedokáže dopriať, ten mu nerozumie a či nepotrebuje rozumieť.

Prvý diel seriálu Ako degustovať víno - 1. Farba nájdete tu >