Suché víno je kyslé víno.
Suché víno má menej zvyškového cukru po prekvasení muštu v porovnaní s polosuchým, polosladkým či sladkým vínom. S kyselinkou to nemá nič spoločné. Jej množstvo vo víne závisí od ročníka, odrody či vinohradu, z ktorého hrozno pochádza. Termín suché informuje o množstve zvyškového cukru vo víne, nie o jeho kyslosti.

Červené víno sa konzumuje pri izbovej teplote.
Vôbec nie. Mladšie červené vína sa popíjajú pri teplote 16 – 18 °C, staršie pri teplote 18 – 20 ºC. Pri vyšších teplotách vynikajú vo víne triesloviny, pri prílišnom podchladení sa víno naopak senzoricky oplošťuje. Konzumácia vína izbovej teploty škodí jeho senzorickým vlastnostiam.

Šumivé víno má pri otváraní vystreliť.
Vyľakaní hostia, mokrý obrus, postriekané šaty či poloprázdna fľaša, to sú najčastejšie dôsledky otvárania fľaše sektu s hrmotom. Ani vínu samotnému prudké zmeny tlaku neprospievajú. Fľaša šumivého sa preto otvára potichu v polohe fľaše šikmo od seba. Vtedy je kontaktná plocha vína a vzduchu najväčšia a vzniknutá pena sa rýchlo usadí. Hlučné otváranie fliaš so šumivým vínom je rezervované na oslavy vo vonkajšom prostredí.

Čím je víno staršie, tým je lepšie.
Množstvo ľudí, ktorí konzumujú víno pravidelne, predovšetkým v Stredomorí nedá dopustiť na mladé svieže vína ovocného charakteru, ktoré popíjajú deň čo deň už na obed. Tieto vína sa vekom nezlepšujú, práve naopak, vednú a strácajú sviežosť. Dlhodobý potenciál archivácie majú len vína z niektorých odrôd, oblastí a ročníkov, pri dodržaní správnych podmienok skladovania. Vína z dobrých polôh a ročníkov sa pri dodržaní ideálnych podmienok skladovania do určitého veku senzoricky zlepšujú.

Najlepšie vína pochádzajú z Francúzska.
Renomé Francúzska korení v lesku Bordeaux, Burgundska a Champagne. Tu sa však dorobí len niečo viac ako 5% z celkovej produkcie vína v krajine. Ostatné francúzske vína sú rovnako dobré alebo priemerné ako vína z iných vinohradníckych oblastí sveta. Kvalitné vína sa dorábajú vo vinárskych oblastiach po celom svete.