Mrazom sušené Višne 100g
| Výrobca | Healthy planet |
|---|---|
| Krajina pôvodu | Srbsko |
| Oblasť pôvodu | --- |
| Siričitany | Víno obsahuje siričitany |
| Minimálny počet kusov | 1 |
Ovocie sušené mrazom je 100% čisté ovocie, z ktorého je odstránená voda. Je chrumkavo vysušené, zachováva si farbu, chuť a až 98% výživových hodnôt, takže je takmer identické s pôvodným ovocím. Je bez konzervantov. Môže byť rehydrované, alebo konzumované priamo. Ideálne do müsli, jogurtov, sorbetov, smoothies, pre kulinárske špeciality a pečenie.
Healthy planet Vám ponúka ovocie najvyššej kvality, pestované na mimoriadne úrodnej pôde. Chuť a aróma sú umocnené veľkým počtom slnečných dní počas obdobia dozrievania, ako aj zberom úrody v čase ideálnej zrelosti. Tieto priaznivé prírodné ukazovatele sú zárukou dokonalej chuťovej harmónie ovocia.
Hmotnosť: 100 g (vyrobené z 800 až 1000g čerstvého ovocia)
Zloženie: 100% Višne dehydrované procesom lyofilizácie (proces sušenia mrazom).
Uchovávajte na suchom mieste. Chráňte pred teplom a priamym slnečným žiarením.
Priemerné výživové hodnoty (na 100g):
| Energia kJ | 1465 |
| Energia kcal | 350 |
| Tuky g | 2,1 |
| z toho nasýtené mast. kyseliny g | 0,476 |
| Sacharidy g | 85,26 |
| Cukor g | 59,43 |
| Vláknina g | 11,2 |
| Bielkoviny g | 7 |
| Soľ | <0.01 g |
Healthy planet
Srbsko
Teplé stredomorské podnebie pobrežia spôsobuje zvýšenie teplôt smerom na juh. Kontinentálne vplyvy sú dominujúce vo vnútrozemi, kde chladnejšie severnejšie oblasti uprednostňujú výrobu bielych vin.
Vinohrady sú situované na úzkych parcelách malých skalnatých ostrovoch a širokých údolných nížinách na juhu a východe krajiny, ako aj na hornatých svahoch severu.
Jemné, piesčito-vápencové pôdy prevládajú v juhovýchodných a centrálnych údoliach, ktoré produkujú viac ako polovicu vína celej krajiny.V pobrežných vinohradoch dominujú veľmi kamenisté pôdy s vápencom.
Na začiatku šesťdesiatych rokov bola Juhoslávia prvou európskou východnou krajinou, ktorá modernizovala svoj vinársky priemysel a začala s vývozom vína do cudziny. Po Titovej smrti však progresívne vinárske postoje poznamenala apatia. Vinárstvo je schopné produkovať akceptovateľné štandardné kvalitné vína, avšak výroba dosiaľ tento potenciál nevyužíva.
Pestované odrody vrátane ich lokálnych pomenovaní: Babić, Banat riesling (Kreaca), Barbera, Blatina, Bogdanuša, Cabernet franc (Cabernet), Cabernet sauvignon, Debit-Grk, Dobričič, Ezerjó, Furmint (Šipon), Gamay, Gewürztraminer (Traminac, Traminer), Grenache, Kadarka, Kratošija, Krstač, Kujundžuša, Malvasia (Malvazija), Maraština, Merlot, Mondeuse noire (Teran), Pinot blanc, Pinot noir, Plavac mali, Plemenka, Plovdina, Prokupac, Refosco (Refoško), Ribolla gialla (Rebula), Riesling, Sauvignon blanc, Sémillon (Semijon), Smederevka, Silvaner (Sylvaner), Tocai (Tokay), Trebjac, Vranac, Vugava, Welschriesling (Banatski rizling, Kreaca, Graševina, Vlaski rizling, Laški rizling), Žilavka, Žlahtina.
Zdroje:
Stevenson, Tom: Svetová enclyklopédia vín (Unikátny sprievodca vínami celého sveta); Ikar, 1999