U tejto odrody je vhodné reduktívne spracovanie hrozna, ktoré zvýrazní arómu vína a ponechá sviežu kyselinku. Nie je vhodné na zrenie v sudoch. Víno je jemne aromatické s nižším obsahom kyselín.

Synonymá:
Česká a Slovenská republika: Bouvier, Bouvierův hrozen
Francúzsko: Précoce de Bouvier blanc
Rakúsko: Bouvierrebe
Taliansko: Precose di Bouvier bianco

Pôvod a rozšírenie:
Pôvod tejto odrody nie je úplne objasnený. Jedna teória uvádza, že je náhodným krížencom Burgundského bieleho so Silvánskym zeleným, ktorý vznikol v Štajersku a rozšíril ho Bouvier. Druhý názor tvrdí, že pochádza z bývalej Juhoslávie.
V menšom rozsahu sa pestuje v Skovinsku, v severnom Chorvátsku a v Srbsku. Je známy aj v Maďarsku a v Rakúsku. Pestuje sa aj v Českej republike. U nás zaberá 6,9 ha čo je 0,05% z plochy vinohradov. Zaregistrovaný je od roku 1952.

Morfológia.
List: Stredne veľký až veľký, hlboko sieťovito zvlnený, na spodnej strane hladký. Čepeľ je výrazne 5-laločnatá. Stopka je stredne dlhá.
Strapec: Skôr malý, priemerne 100 mm dlhý, stredne hustý. Stopka je krátka a hrubá.
Bobuľa: Stredne veľká, 14 – 16 mm dlhá, guľatá, symetrická. Je zelená alebo žltozelená, na slnečnej strane žltá.

Fenológia:
Na jar pučí približne 20. apríla, kvitne okolo 10. júna. Bobule mäknú koncom júna a hrozno sa zberá najčastejšie v druhej dekáde septembra. Je to stredne skorá odroda.

Agrobiológia:
Poloha a pôda: Na polohu nie je náročná. Možno ju pestovať i v horších lokalitách, prípadne okrajových oblastiach pestovania. Na pôdne podmienky je tiež nenáročná. Vhodné sú pôdy ľahšie, dobre priepustné. Dobre znáša i suché lokality.
Rez a vedenie: Vhodným pestovateľským tvarom je stredné vedenie. Vyhovuje jej rez na krátke i dlhé plodné drevo. Odporúčané zaťaženie je 6 – 8 očiek na m2.
Úroda: Pohybuje sa od 6 – 7 t.ha-1. Kvalita hrozna býva veľmi dobrá, cukornatosť muštu je zvyčajne nad 20°NM. Obsah kyselín je nižší – 6 – 7 g.l-1. 

Enológia:
Pri zbere hrozna je veľmi dôležité sledovanie obsahu kyselín. U tejto odrody je vhodné reduktívne spracovanie hrozna, ktoré zvýrazní arómu vína a ponechá sviežu kyselinku. Nie je vhodné na zrenie v sudoch.
Víno je jemne aromatické s nižším obsahom kyselín. Reduktívnou technológiou musíme udržať svieži charakter vína. Vína rýchlo starnú.

Spracoval: Ing. Daniel Šimonovič
PAVLOUŠEK, P., 2007: Encyklopedie révy vinné. Computer Press Brno, 320 str. ISBN: 978-80-251-1704.
POSPÍŠILOVA, D., SEKERA, D., RUMAN, T., 2005: Ampelografia Slovenska. Výskumná a šľachtiteľská stanica vinárska a vinohradnícka Modra, 367 str. ISBN: 80-96-9350-9-7 FOTO: www.znovin.cz