Vino.sk , 14. júna 2009

Rulandské modré

Víno je bledo rubínové až tehlovo červenej farby. Aromatické látky sú v mladosti najpodobnejšie vôni jahôd, černíc, čerešní a neskôr sa prejavujú ako slivkový lekvár. Triesloviny sú menej zastúpené, ale jemné.

Synonymá:
Česká a Slovenská republika: Burgundské modré, Modrá burgunda, Roučí modré
Anglicko: Small Black Cluster
Francúzsko: Pinot noir, Pinot fin, Noirien, Savagnin noir
Nemecko, Rakúsko: Blauer Spätburgunder, Klävner, Schwarzer, Blauburgunder
Taliansko: Pinot nero, Pignola

Pôvod a rozšírenie:
Je to veľmi stará odroda. Patrí medzi špičkové odrody v kategórií modrých muštových odrôd, čo je určite dôvod jej veľkého rozšírenia. Pochádza z Francúzska, kde sa v Burgundskej oblasti preukázateľne pestuje od 4. storočia. Okrem Burgundska sa vo väčšej miere pestuje aj v oblasti Champagne, kde je používaná do šampanských vín. Vo Francúzsku je rozšírená skoro všade. Rozšírila sa do Nemecka, Švajčiarska, Talianska. V menšom meradle sa udomácnila aj v strednej a východnej Európe, prenikla aj do zámoria – Kalifornie, Argentíny, Čile, Austrálie a Juhoafrickej republiky.
V Českej republike sa pestuje na ploche 717 ha. U nás predstavuje asi 1 % z výsadieb. Zaregistrované bolo v roku 1941.

Morfológia:
List: Malý až stredne veľký, najčastejšie okrúhly, zvlnený s plytko mechúrikovitým povrchom, na spodnej strane hladký. Je plytko až stredne vykrajovaný, zvyčajne 5 – laločnatý. Stopka je stredne dlhá, zelenofialová.
Strapec: Malý, až stredne dlhý, cylindrický, zriedkavo s krídelkom. Je hustý i veľmi hustý.
Bobuľa: Malá (v priemere 14 mm), guľatá, modrá s celoplošným voskovým povrchom.

Fenológia:
Pučí skoro v druhej dekáde apríla. Kvitne v prvej a druhej dekáde júna. Mäknutie bobúľ začína v prvej dekáde augusta. Zberovú zrelosť dosahuje koncom septembra až začiatkom októbra.

Víno odrody Rulandské modré zakúpite online tu

Agrobiológia:
Poloha a pôda: Má vysoké požiadavky na polohu. Najlepšie sú mierne, južné, svahovité pozemky s dostatkom slnka. Nie je vhodný do podradných svahovitých a rovinatých polôh.
Pôdy majú byť dostatočne hlboké, nie ťažké a uliehavé, ale kypré s dostatočnou vododržnosťou. Vhodné sú aj ľahšie piesočnato-hlinité alebo štrkovito-hlinité teplé pôdy.
Rez a vedenie: Vyhovujú mu všetky spôsoby vedenia. Reže sa na vodorovne tvarovaný alebo mierne ohnutý ťažeň. Doporučené zaťaženie je 6 – 10 rodiacich očiek na m2.
Úroda: Ráta sa s priemernými úrodami 7 – 11 t.ha-1, pri cukornatosti muštu 19 – 24 °NM a obsahu kyselín 8 – 12 g.l-1.

Enológia:
Rulandské modré je určené predovšetkým na výrobu vysoko kvalitných prívlastkových vín. Cukornatosť a fenolová zrelosť sú vo väčšine ročníkov vhodné k výrobe vína metódami dlhých macerácií. U kvalitného hrozna je optimálna dĺžka macerácie 21 dní a viacej. Veľmi dôležitá je tiež vyššia teplota v priebehu macerácie (25 – 30°C). Táto teplota napomáha lepšej extrakcií farbív a uvoľňovaniu kvalitných trieslovín. Je vhodné aby v priebehu macerácie prebehla jablčno-mliečna fermentácia. Pre kvalitnú vyzretosť vína a zároveň mikrooxidáciu je dobré ležanie v sudoch. Nie je vždy vhodné, aby šlo o sud ,,barrique“, ktorý môže pozmeniť výrazný charakter odrody.
Rulandské modré má geneticky daný nižší obsah antokyaninových farbív. Je preto vhodné na výrobu ružových, alebo dokonca bielych vín. Tie sa robia šetrným lisovaním celých strapcov a používajú sa najmä na výrobu šumivých vín.
Víno je bledo rubínové až tehlovo červenej farby. Aromatické látky sú v mladosti najpodobnejšie vôni jahôd, černíc, čerešní a neskôr sa prejavujú ako slivkový lekvár. Triesloviny sú menej zastúpené, ale jemné.

Spracoval: Ing. Daniel Šimonovič

Zdroje: SOTOLÁŘ, R., 2006: Multimediální atlas podnožových, moštových a stolních odrůd révy.  http://tilia.zf.mendelu.cz/ustavy/556/ustav_556/atlas_reva/atlas_reva.pdf
PAVLOUŠEK, P., 2007: Encyklopedie révy vinné. Computer Press Brno, 320 str. ISBN: 978-80-251-1704.
POSPÍŠILOVA, D., SEKERA, D., RUMAN, T., 2005: Ampelografia Slovenska. Výskumná a šľachtiteľská stanica vinárska a vinohradnícka Modra, 367 str. ISBN: 80-96-9350-9-7
www.wineofczechrepublic.cz
FOTO: www.vinarstviflajsinger.cz

  • Hetera Odrody viniča,  Katarína Macková,  5, okt 2014

    Hetera

    Málo známa odroda, ktorá má svoj pôvod na Slovensku. Vznikla pod rukami Doroty Pospíšilovej a ...

  • Aromína Odrody viniča,  Katarína Macková,  5, okt 2014

    Aromína

    Potreba získavania odrôd s novými vlastnosťami doviedla šľachtiteľov k experimentom, v ktorých krížili spoločne aromatické ...

Najčítanejšie články »