Vína zo Sauvignonu sú mimoriadne korenisté, majú intenzívnu arómu po čiernych ríbezliach, žihľave alebo broskyniach, plné s výraznými kyselinami. Vo vybraných polohách dosahujú vynikajú kvalitu a typický odrodový charakter.

Synonymá: Francúzsko: Sauvignon blanc, Sauvignon juane, Savagnin Nemecko, Rakúsko: Weisser Sauvignon, Muskat Sylvaner, Feigentraube Taliansko: Sauvignon bianco

Pôvod a rozšírenie: O jeho pôvode sa vie práve tak málo ako všetkých ďalších ,,starých“ odrodách. Najnovšie zistenia molekulárneho rozboru poukazujú nato, že by mohol byť priamym potomkom Tramínu. Jedným z rodičovských partnerov je údajne Cabernet Sauvignon. S určitosťou možno uviesť len to, že jeho pravlasťou je Francúzsko. Z Francúzska sa Sauvignon rozšíril do celého sveta, teda okrem všetkých európskych vinohradníckych krajín aj do Severnej Ameriky – v Kalifornií zaberá 8% z plochy bielych muštových viníc, do Južnej Ameriky, menej do južnej a severnej Afriky, zato však do všetkých vinohradníckych oblastí Austrálie a Nového Zélandu. V ČR tvoria 3 % vinohradov. U nás sa v súčasnosti pestuje na 1,2 % vysadenej plochy. Zaregistrovaný bol v roku 1941.

Morfológia: List: Stredne veľký, 3 – 5 laločnatý, na spodnej strane husto chĺpkatý. Čepeľ je poprehýbaná, kučeravá. Stopka je skorej kratšia. Strapec: Malý, až stredne veľký, 100 – 180 mm dlhý, krídlatý, na krátkej stopke. Bobuľa: Malá, až stredne veľká, elipsovitá alebo okrúhla, zelená až žltkastá, na krátkej stopôčke.

Fenológia: Patrí medzi odrody s relatívne krátkym vegetačným obdobím. Fyziologicky dozrieva v tretej dekáde septembra až prvej dekáde októbra.

Agrobiológia: Poloha a pôda: Nemá rád mrazové polohy. Ideálne sú svahovité pozemky, veľmi dobre oslnené, avšak doprevádzané chladnejšími periódami dňa. Na pôdy je menej náročný. Vyhovujú mu skôr pôdy ľahšie, suchšie a chudobné. Rez a vedenie: Vhodné je vysoké a stredné vedenie. Odporúča sa rezať na jeden vodorovný ťažeň, pri zaťažení na 6 – 8 plodonosných očiek na m2. Úroda: Priemerná úroda býva  8,5 – 10,5 t.ha-1, pri cukornatosti 18 – 19 °NM a obsahu kyselín 9 – 12 g.l-1.

Enológia: Miesto Sauvignonu je predovšetkým medzi akostnými vínami s prívlastkom. Pre uvoľnenie aromatických látok, ktoré sú poznateľné už v hrozne je vhodná krátkodobá macerácia za podmienok riadenej teploty t.j. chladenia. Macerácia potom môže trvať 6 až 48 hodín. V našich podmienkach je častý výskyt vysokého obsahu kyselín, ktoré môže byť týmto spôsobom čiastočne znížené. Základom technológie je tiež riadenie teplôt v priebehu kvasenia. K zvýrazneniu arómy môže byť využívané chladnejšie kvasenie, k plnosti chuti naopak o niečo vyššie teploty do 20 °C. Vína zo Sauvignonu sú mimoriadne korenisté, majú intenzívnu arómu po čiernych ríbezliach, žihľave alebo broskyniach, plné s výraznými kyselinami. Vo vybraných polohách dosahujú vynikajú kvalitu a typický odrodový charakter. 

Vína odrody Sauvignon blanc kúpite online tu >


Spracoval: Ing. Daniel Šimonovič Zdroje: PAVLOUŠEK, P., 2007: Encyklopedie révy vinné. Computer Press Brno, 320 str. ISBN: 978-80-251-1704. POSPÍŠILOVA, D., SEKERA, D., RUMAN, T., 2005: Ampelografia Slovenska. Výskumná a šľachtiteľská stanica vinárska a vinohradnícka Modra, 367 str. ISBN: 80-96-9350-9-7 STEVENSON, T., 2002: Nová encyklopédia svetových vín. Ikar Bratislava, 600 str. ISBN: 80-551-0446-8