Rozprestiera sa na južných svahoch Krupinskej pahorkatiny a v mierne vyvýšených polohách Ipeľskej nížiny. Táto oblasť má vynikajúce podmienky a veľmi dobrú perspektívu na pestovanie viniča. Vinice a vinohradnícke trate nie sú ucelené, častokrát sú striedané trávnatými plochami alebo ovocnými sadmi. Lokality, kde boli vinohrady skoncentrované, sa nazývali vinohradnícke alebo vínne hory (odtiaľ pochádza známy termín „Viničný vrch“). Celková výmera registrovaných viníc je 2502 ha.

Stredoslovenskú vinohradnícku oblasť môžeme deliť na 7 vinohradníckych rajónov (ipeľský, hontiansky, vinický, modrokamenský, fiľakovský, gemerský a tornaľský). Týchto 7 rajónov zastrešuje 107 vinohradníckych obcí. Nemôžeme povedať, že by Stredoslovenská vinohradnícka oblasť bola najproduktívnejšou oblasťou, ale jej južné svahy dokážu pre hrozno zabezpečiť dostatok slnečného svitu a súčasne chránia vinič pred nebezpečnými jarnými mrazmi. Tým ju predurčujú na vhodnú oblasť pre pestovanie kvalitnej suroviny.

Klimatické podmienky

Podmienky pre pestovanie viniča sú v tejto oblasti vhodné. Južná časť oblasti je v teplej, suchej mikrooblasti s miernou zimou. Severná časť je drsnejšia, mierne vlhká a prevládajú tu chladnejšie zimy. Úhrn zrážok v Stredoslovenskej vinohradníckej oblasti je 660 mm ročne. Priemerné teploty sa tu pohybujú v rozpätí 11 až 17 °C (počas vegetácie).

Pôdne podmienky

Pôdne podmienky sú určované geologickým, prevažne vulkanickým substrátom (andezity), na ktorom sa vytvorili úrodné andozeme. Pôdnym druhom sú ílovito-hlinité až hlinité pôdy, ktoré radíme medzi stredne ťažké pôdy. V tejto oblasti je zvýšený tepelný tok. To je spôsobené výskytom ložísk hnedého uhlia. Vďaka týmto pôdnym podmienkam je možné vytvoriť vína s výraznou mineralitou a bohatou chuťou.

Pestované odrody

K najpestovanejším bielym muštovým odrodám patrí Rizling vlašský, Veltlínske zelené, Rulandské biele, Tramín červený a Müller Thurgau. Tieto odrody premenené na víno poskytujú plné extraktívne vína s vôňou lúčnych kvetov. Modré odrody, ktoré sú tu pestované, boli zvolené tak, aby nemali dlhý vegetačný čas a ani príliš veľa kyselín, pričom by mali poskytovať odrodovo výrazné vina. K takýmto odrodám patri Modrý Portugal, Svätovavrinecké a Frankovka modrá. Čoraz častejšie sa už vtláča do viníc aj populárny Cabernet Sauvignon. V okrajových rajónoch ešte možno vo viniciach nájsť aj samorodný vinič, ktorý nemá pestovateľský význam a pomaly sa vytráca.


Použité zdroje: Lipka, F. a kol., 2006: Praktický sprievodca slovenskými vínami Pospíšilová, D. a kol., 2005: Ampelografia Slovenska, str. 53 http://sk.wikipedia.org/wiki/Stredoslovensk%C3%A1_vinohradn%C3%ADcka_oblas%C5%A5 Foto: http://www.winoslowackie.pl/regiony/srodkowoslowacki-region/