Prvá známa zmienka o Lafite pochádza z roku 1234, kedy tu pôsobil istý Gombaud de Lafite, opát z kláštora Vertheuil. Zmienka o Lafite, ako o stredovekom pozemku pochádza až zo 14. storočia. Názov Lafite pochádza z výrazu „la hite“ čo v jazyku Gascon znamená „kopec“. Na pozemku sa nachádzali vinice už v 17. storočí, kedy vďaka rodine Ségur, začalo Lafite získavať povesť veľkého vinárskeho sídla. Jacques de Ségur sa zaslúžil o vysadenie viniča v Lafite v 70. a začiatkom 80. rokov 17. storočia. V roku 1695 sa dedič Jacquesa de Ségur Alexandre, oženil s dedičkou Château Latour, ktorá porodila syna Nicolasa-Alexandra de Ségur.

Vínne dejiny Lafite a Latour sa touto udalosťou prepojili. Od roku 1716 markíz Nicolas Alexandre de Ségur zdokonaloval vinárske techniky a predovšetkým zvýšil prestíž kvalitných vín na zahraničných trhoch a na versaillskom dvore. Stal sa známym ako „Vínny princ“ a Lafiteovo víno sa stalo „Kráľovským vínom“ s podporou veľvyslanca Maršála de Richelieu. V roku 1755 bol Maršál de Richelieu vymenovaný za guvernéra Guyenne. Po Richelieuovom návrate do Paríža mu Ľudovít XV povedal: „Maršál, vyzeráš o dvadsaťpäť rokov mladšie, ako keď si odišiel do Guyenne". Richelieu odpovedal: „Jeho Veličenstvo nevie, že som objavil fontánu mladosti? Zistil som, že víno Château Lafite je lahodné, veľkorysé, porovnateľné s ambróziou bohov Olympu".

Čoskoro bolo víno z Lafite predmetom mnohých diskusií vo Versailles a bolo poctené veľkým požehnaním kráľa Ľudovíta XV. Každý sa snažil zaobstarať si vína z Lafite. Madame de Pompadour si ho nechala podávať pri večeri a neskôr si madame du Barry nechala tiež podávať „iba kráľovské víno“. Stálym klientom Château Lafite bol aj Thomas Jefferson. Markíz Nicolas Alexandre de Ségur nemal žiadnych synov a jeho majetok bol rozdelený medzi jeho štyri dcéry. Lafite bol teda oddelený od Latour napriek tomu, že zostal v rodine a bol riadený tým istým správcom až do roku 1785. Lafite zdedil gróf Nicolas Marie Alexandre de Ségur, ktorý bol synom markízovej najstaršej dcéry. Pre grófa de Ségura to však nedopadlo až tak dobre, nakoľko panstvo zadĺžil. Kvôli nesplateným dlhom bol donútený v roku 1784 Château Lafite predať. Novým majiteľom sa na krátky čas stal Holanďan Jean de Witt, ktorý bol čoskoro donútený Lafite predať. Predal ho trom obchodníkom z Holandska.

Od roku 1800 boli majiteľmi barón Jean Arend de Vos Van Steenvwyck, Othon Guillaume Jean Berg a Jean Goll de Franckenstein. V roku 1818 sa novou majiteľkou Lafite stala Madame Barbe-Rosalie Lemaire, ktorej manželom bol Ignace-Joseph Vanlerberghe, popredný obchodník s obilím a dodávateľ Napoleonových armád. V roku 1821, po smrti Ignace-Josepha Vanlerbergh, pani Lemaire oficiálne predala panstvo Lafite britskému poddanému, Sirovi Samuelovi Scottovi. Samuel Scott a jeho syn mali panstvo spravovať až do roku 1867. V skutočnosti Samuel Scott Senior a Junior boli iba zástupcovia syna Madame Lemaire a Ignace-Joseph Vanlerbergh, ktorý sa volal Aimé-Eugène Vandelbergh. Po polstoročí utajovania sa meno Vanlerberghe zapísalo do histórie majiteľov Lafite.

8.augusta 1868 kúpil Château Lafite barón James de Rothschild. Barón James bol hlavou francúzskej vetvy rodiny Rothschildovcov. Zomrel len tri mesiace po kúpe Lafite. Majetok sa potom stal spoločným majetkom jeho troch synov, ktorých mená boli Alphonse, Gustave a Edmond. Panstvo sa vtedy pýšilo 74 hektármi viníc. Koniec 19. storočia a prvá polovica 20. storočia boli turbulentné. Fyloxérová kríza a pleseň vážne zasiahli vinohrad. Potom prišla prvá svetová vojna a veľká hospodárska kríza, ktorá viedla k veľkému poklesu cien. Druhá svetová vojna spôsobila utrpenie zas v inom smere. Porážka Francúzska v júni 1940 viedla k okupácii Médocu. Nemecká velenie sa po celú dobu okupácie usadilo v Château Lafite Rothschild a Château Mouton Rothschild. Postupne boli vyrabované aj vínne archívy týchto panstiev.

Majetky rodiny Rothschildovcov boli skonfiškované a podriadené verejnej správe. Aby sa predišlo nemeckej chamtivosti a vďaka starostlivosti provizórnych správcov, boli vinárske usadlosti v roku 1942 definitívne zrušené a slúžili ako poľnohospodárske odborné školy. Baróni de Rothschild získali späť majetok Château Lafite Rothschild na konci roku 1945 a barón Elie bol zodpovedný za obnovenie úspešného fungovania panstva. Barón Elie viedol program na obnovu viníc a budov a na úplnú reštrukturalizáciu majetku. Urobil praktické kroky, ako napríklad pridanie stáda dojníc v 50. rokoch 20. storočia s cieľom využiť polia pod zámkom ako zásobu organického hnojiva. Neskôr sa vedenia panstva ujal Eric do Rothschild, synovec baróna Elie.

Vinica Lafite Rothschild pozostáva z troch hlavných oblastí - svahy okolo Château, priľahlá náhorná plošina Carruades na západe a 4,5 hektára v susednom Saint Estèphe. Vinica má dnes rozlohu 112 hektárov. Je dobre odvodnená a dobre exponovaná s dostatočným prísunom slnečného svetla. Pôda je tu zložená z jemného hlbokého štrku, zmiešaného s eolickým pieskom na podloží treťohorného vápenca. Odrodové zloženie viníc je 70% Cabernet Sauvignon, 25% Merlot, 3% Cabernet Franc a 2% Petit Verdot. Priemerný vek viniča je 45 rokov. Na výrobu Grand Vin sa smie používať výhradne vinič starší ako 10 rokov. Najstarší pozemok s názvom „La Gravière“ bol vysadený v roku 1886.

Vo vinohradoch sa prísne kontrolujú výnosy, robí sa výhradne ručný zber, nepoužívajú sa chemické, ale len organické hnojivá. Hrozno z každého pozemku sa fermentuje v samostatných kadiach, aby sa zachovala identita terroir, na ktorom hrozno dozrelo. Všetky sudy pochádzajú z debnárstva Domaines. Tieto sudy majú špeciálne vypálenie, ktoré sa robí až počas výroby vína a je presne prispôsobené vlastnostiam vína, ktoré v nich budú zrieť.

Vína z vinárstva Château Lafite kúpite tu >