Vinič hroznorodý je rastlina, ktorá žiaľ nie je odolná voči ochoreniam. Napádajú ju rôzne hubové, vírusové a bakteriálne choroby. V dnešnej dobe už ale vinohradník nie je bezbranný. Vie si svoju úrodu ochrániť. Či už je to ochrana mechanická, chemická alebo biologická. Najviac rozšíreními ochoreniami sú hubové ochorenia. K hubových chorobám patrí peronospóra, múčnatka, červená spála, pleseň sivá, biela hniloba a iné.

  1. Peronosporaperonospóra viniča je jednou z najzávažnejších chorôb viniča, ktorú spôsobuje huba Plasmopara viticola, a je rozšírená vo všetkých našich vinohradníckych oblastiach. Vyskytuje sa iba na viniči a napáda listy, súkvetia i hrozno. Na listoch sa prvé príznaky prejavujú ako olejové žltozelené škvrny. Peronospóra napáda aj hrozno – napadnuté bobule zosychajú, alebo hnednú. Škodlivosť peronospóry v našich podmienkach je taká, že vinohradník musí robiť chemickú ochranu postrekmi. Intenzita výskytu huby je rôzna, v závislosti od počasia a zrážok. Odporúča sa urobiť aspoň štyri postreky – pred kvitnutím, po odkvitnutí, tretí a štvrtý treba aplikovať v dvojtýždňových intervaloch.

  2. múčnatkamúčnatka viniča je v našich podmienkach veľmi rozšírená hubová choroba. Spôsobuje ju Uncinula necator. Spolu s peronospórou patria k najškodlivejším parazitom. Napáda listy, mladé letorasty, súkvetie a aj hrozno. Predovšetkým na líci listov sa objavujú riedke biele pavučinové povlaky, ktoré pokryjú celú čepeľ a list kučeravie.Výskyt múčnatky každoročne kolíše v závislosti od priebehu počasia. Rozšírenie múčnatky podporujú periódy sucha, ktoré zvyšujú vnímavosť viniča na hubu. Ochrana proti múčnatke musí byť postavená na báze chemických postrekov (založené na sírnatých zlúčeninách). Chemickú ochranu treba začať pri zistení prvých príznakov napadnutia.

  3. pleseň sivápleseň sivá je bežne rozšírená huba, ktorá napáda vinič. Väčšinou napáda hrozno, poškodenie výhonkov alebo listov býva zriedkavé. Napadnuté hrozno hnedne, bobule vráskavejú, vysychajú. Bobule nadobúdajú svetlokávové sfarbenie, strácajú vodu a schnú na strapine. Má dve formy – zhubnú (ak napadne hrozno skôr), a ušľachtilú (znižuje obsah vody, a zvyšuje koncentráciu sacharidov v mušte). Výskyt a šírenie plesne podporuje počasie. Nezávisle od počasia je dobré vykonávať 3 postreky. Prvý, skoro po kvitnutí, druhý tesne pred uzavretím strapcov a tretí pri mäknutí bobúľ. Pri počasí, ktoré podporuje šírenie plesne je nutné robiť mimoriadne postreky podľa situácie.

  4. červená spálačervená spála viniča je ďalšou hubovou chorobou viniča. Spôsobuje ju huba Pseudopeziza tracheiphila. Vyskytuje sa hlavne na modrých odrodách viniča. Choroba postihuje iba listy, na ktorých sa zo začiatku objavujú žlté, rýchlo hnednúce škvrny. Choroba sa objavuje najčastejšie na listoch v dolnej polovici krov, neskoršie sa môžu škvrny vyskytnúť aj na hornejších listoch. Infekcia sa rozširuje hlavne za nedostatočnej vlhkosti pôdy, kedy sa zvyšuje aj náchylnosť kra na napadnutie. V miestach, kde sa červená spála objavuje sa na ochranu odporúča dôsledná jesenná likvidácia opadaných listov, a podľa potreby opakovaný postrek meďnatými fungicídmi.

  5. apoplexia viniča je čoraz častejšia choroba vyskytujúca sa u nás. Dochádza k náhlemu zvädnutiu a odumretiu častí alebo celého kra viniča. Veľmi výrazné sú najmä symptómy na dreve, kedy na priečnom reze môžeme pozorovať drobné hnedo-čierne škvrny a dochádza k napadnutiu cievnych zväzkov pričom veľmi často z nich vyteká tmavý exudát.

  6. hniloba biela viničbiela hniloba viniča je menej častá choroba vyskytujúca sa na viniči. Výskyt bielej hniloby je len vo viniciach, ktoré boli poškodené ľadovcom. Spôsobuje ju vláknitá huba Metasphaeria diplodiella. Najviac postihnuté bývajú bobule, do ktorých huba preniká po mechanickom poškodení ľadovcom, alebo škodcami. Prejavuje sa ako mäknutie bobúľ hrozna, sfarbovanie na mliečno a u modrých odrôd na hnedo, ktoré sprevádza octová vôňa bobúľ. Vzhľadom na veľkú nepravidelnosť a viac-menej neočakávanosť výskytu tejto huby sa neráta s pravidelnou chemickou ochranou. Ďalšími menej známymi chorobami je čierna hniloba viniča a antraknóza viniča.

Nielen huby spôsobujú choroby na viniči. Vinič napádajú aj rôzne vírusy a spôsobujú ochorenia ako roncet, žltá mozaika viniča, lemovanie žíl viniča, škvrnitosť viniča, nekróza viniča a iné.

  1. roncet viničaroncet viniča postihuje podpníkový i ušľachtilý vinič. Citlivé sú všetky ušľachtilé kultivary, americké druhy a hybridy. Príznaky sú veľmi ťažko spozorovateľné, diagnostika býva zložitá. List zvyčajne stráca svoj typický tvar, mení sa stopkový výkroj, uhol sa viac otvára, zúbky sú ostrejšie, žilnatina sa sťahuje. Roncet sa prenáša štepením a v prírode sú jeho vektormi háďatká z rodu Xiphinema. Úrodu znižuje o dve tretiny, hlavne v priaznivých rokoch a cukornatosť bobúľ o 1 až 2°NM. U nás škodí najmä v malokarpatskej a tokajskej oblasti.

  2. žltá mozaika viniča sa prejavuje žltnutím pletív lemujúcich žily 1. a 2. stupňa. Tvar listu sa nemení. Príznaky sa prejavujú hlavne na jar, neskoršie miznú.

  3. lemovanie žíl viniča sa u nás vyskytuje takmer vo všetkých oblastiach a je vyvolané kmeňom roncetu. Okolo listových žíl sa tvoria žlté až zelenožlté pásiky. Bobule často hráškovatejú a opadávajú. Lemovanie žíl sa prenáša štepením, v prírode ho prenášajú háďatká žijúce voľne v pôde. Napadnutý materiál možno ozdraviť termoterapiou pri 38 °C počas 30 dní.

  4. škvrnitosť viniča sprevádza roncet. Choroba sa prejavuje jemnými priesvitnými škvrnami. Pri silnejšom napadnutí sa listy skrúcajú. Pôvodca škvrnitosti je prenosný štepením, mechanický prenos a prenos škodcami doposiaľ nie je známy.

  5. nekróza viniča sa dlho považovala za vírusové ochorenie, no dnes je známe, že ju spôsobujú kokovité a baciloformné mikroorganizmy, nazývajúce sa rickettsie, ktoré žijú a rozmnožujú sa v bunkovej protoplazme a poškodzujú ju svojimi toxínmi. Príznaky nekrózy sa objavujú začiatkom júla, a choroba má štyri štádiá: Prvé je listová asymetria, potom nasleduje tvorba drobných svetlozelených až žltkastých škvŕn medzi žilami 3. a 4. stupňa. Tretia štádium je nekrotizácia vyblednutých pletív s typickým trhaním listov. V poslednom štádiu nastáva čiastočné alebo úplné rodenie kra a jeho uhynutie. Častokrát sa choroba zamieňa s nedostatkom zinku a horčíka, alebo s roncetom (tiež vyvoláva deformáciu listov). Nekróza sa prenáša štepením a v prírode pôdnymi háďatkami.

Posledným ochorením, ktorému sa venujeme v tomto článku je ochorenie spôsobené baktériami. Ochorenie je bakteriálna nádorovitosť. Je spôsobená baktériou Agrobacterium tumefaciens. Napadnutie sa prejavuje na nadzemných častiach slabším rastom a chlorózou listov najmä u mladého viniča. V prvotnom štádiu je nádor hladký, svetložltý, mäkký. Neskoršie hnedne a na povrchu sa vytvára nerovné kôrkové pletivo, ktoré neskôr stvrdne. Cez zimu nádor odumiera a rozpadá sa. Na jar následne vzniká na okraji nový nádor. Ochranou proti bakteriálnej nádorovitosti je dobrá agrotechnika, dobré pôdne podmienky a rovnako aj dostatočná výživa.

Okrem chorôb však vinič napádajú aj roztoče a obaľovače. Tie spôsobujú zmeny hlavne na listoch.

Použité zdroje: Zacha, V., a kol., 1989: Atlas chorôb a škodcov ovocných drevín a viniča, Vydavateľstvo Príroda, en.wikipedia.org, www.galati.sk FOTO: www.agf.gov.bc.ca, www.slovosivex.sk, www.dpvweb.net, www.wineland.co.za, archív